27. marec je už 60 rokov Svetovým dňom divadla. Dnes tak máme príležitosť priniesť krátke historické poohliadnutie sa za divadelnými tradíciami mesta Hlohovec, ktoré sú veľmi bohaté a naše divadelné súbory vychovali nejedného kvalitného herca.
Najstarším kultúrnym stánkom v Hlohovci je empírové divadlo z roku 1802 v zámockom parku. Erdődyovci ho využívali pre rôzne kultúrne podujatia, pričom tu hosťovali aj zahraničné hudobné a divadelné spoločnosti. Objekt budovy divadla bol vyhľadávaným kultúrnym stánkom pre svoje výborné akustické vlastnosti. Nezostalo však iba pri divadle, opere či hudobných vystúpeniach. V roku 1911 sa tu uskutočnil literárny večer maďarského básnika Jozefa Kissa, čiže panstvo pestovalo takýmto spôsobom aj literárnu kultúru. Empírové divadlo okrem hudobníkov vyhľadávali aj filmoví režiséri či televízia. V roku 1971 sa tu nahrávala jedna časť seriálu Zaprášené histórie Ema Bohúňa a v roku 1978 zas známa inscenácia diela Jána Palárika Inkognito.
Za Rakúsko-Uhorska bola divadelná činnosť v Hlohovci sústredená v Katolíckom spolku vedenom kaplánom Palathom v pohostinskom vystupovaní viedenských hercov práve v zámockom empírovom divadle.
Divadelnú produkciu realizovali mnohé organizácie, školy a združenia. Ešte v medzivojnovom období to boli spolky ako Orol, Sokol, FRTJ (Federácia robotníckych telovýchovných jednôt) a miestna organizácia Matice slovenskej. Agitačné a propagačné skupiny mladej robotníckej a proletárskej mládeže zakladali od roku 1926 po Slovensku združenia amatérskych hercov pod názov Modré blúzy. Jedno z centier bolo aj v Hlohovci. Úlohou Modrých blúz bolo podať aktuálnu, ideovo zameranú informáciu či heslo formou jednoduchých dramatizovaných prejavov. Názov zoskupenia je odvodený od typického úboru robotníka. Jednota proletárskej telovýchovy v Hlohovci odohrala v roku 1929 v robotníckom dome sociálnu drámu Michaila Inževatkina V bahne.
Z historicky dôležitých divadelných aktivít musíme spomenúť hlohovskú premiéru divadelnej hry Rudolfa Dilonga, ktorú napísal vo františkánskom kláštore, kde v tom čase pôsobil. Tragédia Valin zo zamýšľanej trilógie bola premiérovaná 25. júna 1940 pod režisérskou taktovkou L. Štefunka. Hlohovskí františkáni aktívne viedli veriacich aj ku kultúrnej činnosti. V terciárskej útulni (veľká sála kláštora) sa konali divadelné predstavenia divadelného súboru, ktorý pôsobil v rokoch 1946 – 1949. Okrem toho páter Václav Straňák viedol detskú operetu a tvoril divadelné kulisy.
Po vojne vytvárali závodné kluby podmienky na plnohodnotné trávenie voľného času pre svojich zamestnancov. Divadelný krúžok fungoval v podniku Mier, aktívny bol Divadelný súbor pri Závodnom klube Odeva, no veľký ohlas a popularitu mal Divadelný súbor Závodného klubu Slovakofarmy. Premiéru odohrali herci slovakofaremského súboru v priestoroch kina Úsmev v roku 1948. Počas svojho fungovania naštudoval súbor vyše 40 hier. Nasledujúce desaťročia patril k jedným z najlepších amatérskych divadiel v regióne. So svojimi predstaveniami navštevoval kultúrne stánky po celom Československu. Niektorí členovia súboru sa prepracovali svojím majstrovstvom až k profesionálnemu herectvu: J. Adamovič, D. Gregor či S. Letková.
Vyše tri desaťročia bol významnou súčasťou hlohovskej kultúry od začiatku 50. rokov 20. storočia orchester Modrá sedma, ktorého estrádny repertoár sa skladal z hudby, tanca, scénok, skečov či recitácií.
S prezentáciou literárnych textov formou dramatizácie pracovali tzv. divadielka poézie (aj estrádny súbor) – najznámejšie fungovalo ako súčasť Divadelného súboru Závodného klubu Slovakofarmy Hlohovec. Divadielko poézie pri Klube AXA sa zviditeľňovalo realizáciou dvoch ročníkov slávnostných programov počas vyhlasovania výsledkov literárnej súťaže Hlohovská ruža. Literárno-dramatický odbor je dlhoročnou súčasťou ZUŠ.
Už od roku 1959 sa organizovali v Hlohovci divadelné festivaly. Boli to napríklad prehliadky divadelnej súťaže Ľudovej umeleckej tvorivosti či v empírovom divadle konaná Krajská súťaž detských divadelných súborov. V súčasnosti sa organizuje v empírovom divadle prehliadka ochotníckych divadiel Malá krajská scénická žatva.
V minulosti zriaďovala Pionierska organizácia činnosť estrádneho a divadelného krúžku. Divadlo hudby a poézie úspešne pracovalo aj pri Mestskom kultúrnom stredisku a krátko tu pôsobil bábkarský a bábkoherecký krúžok.
Z iniciatívy dvojice Ján Libant a Marián Kvašňák vyvíjalo činnosť v rokoch 1976 – 1984 estrádne divadlo malých javiskových foriem s názvom Divadlo na klinci.
V roku 1986 vznikla Divadelná spoločnosť dobrých kamarátov, ktorá sa vyvinula zo spevokolu pri františkánskom kláštore. Repertoár súboru pozostáva z autorských hier, ktoré majú kresťanské ladenie. Súbor sa úspešne zúčastňuje na divadelných prehliadkach a súťažiach a svojím hereckým majstrovstvom sa prezentuje aj za hranicami mesta.
Iniciatíva Človek skupina v 90. rokoch minulého storočia realizovala aktivity nazvané „Ritualizácia verejného života“, v rámci ktorých vznikali výstupy ako: Divadlo žiadneho herca, Divadlo Nič nové pod slnkom, Divadlo hladného a smädného herca, Divadlo Herci žiadneho divadla a Divadlo klamstva.
HID alebo Hlohovské insitné divadlo bol názov divadelného zoskupenia, ktoré pôsobilo v rokoch 2002 – 2006. Pod režisérskym vedením Róberta Levčíka sa prezentovali autorskými i prevzatými dielami. V Hlohovci vystupovali v empírovom divadle a úspešne sa zúčastnili aj na divadelnom festivale v Šuranoch.
Okrem dlhovekosti Divadelnej spoločnosti dobrých kamarátov aktuálne v Hlohovci prezentujú svoju divadelnú činnosť ešte dva súbory. Populárne sú veselohry divadla FĽOČ (Fraštacká ľahkovážna ochotnícka činohra), ktoré vzniklo v roku 2015. Umeleckým vedúcim súboru je Brian Brestovanský.
Počiatky školského divadelného súboru ZŠ sv. Jozefa s názvom Ľalia siahajú ešte do roku 2015, keď si neformálne hovorili „Hráme sa, že hráme“. Premiérovo vystúpili o rok neskôr a doteraz pripravili štyri predstavenia. Vedúcou súboru je Ingrid Kamendyová a členmi súboru sú deti cirkevnej základnej školy.
