Na slovíčko do IT sveta s Richardom Bojničanom

0
639

Bol jeden z prvých, ktorý na hlohovskom gymnáziu maturoval z programovania! Dnes pracuje pre nadnárodnú spoločnosť v informačných technológiách. A ešte si vie urobiť aj čas na Čas pre rodinu, občianske združenie, ktoré spoluzakladal! Rodený Hlohovčan, manžel, otec a skvelý ITčkár – Richard Bojničan.

Akoby si jednoducho vysvetlil, čo je náplňou tvojej IT práce?

Viac

Svoju prácu jednoducho vysvetliť nedokážem. Je zložená z množstva pomerne odlišných úloh. Dalo by sa povedať že som mentor, tester, problemsolver, out of box thinker, networker… Jednoducho pracujem v malom teame, ktorý hľadá riešenia problémov alebo im predchádza.

Napríklad testujem aj naše produkty pred tým ako sú uvedené na trh, čiže dostanem do rúk počítače, alebo iné zariadenia, ktoré ešte nie je nikde možné kúpiť, a snažím sa ich priviesť na hranicu ich možností a pozorovať akékoľvek indície, že by sa mohli správať inak ako sa očakáva. No a keďže moja práca je dynamická, najnovšie som sa stal zodpovednou osobou pre náš team pri zavádzaní využitia Machine Learning a AI pre zlepšovanie a zjednodušovanie procesov.

Čo pre teba znamená pojem IT svet?

Otázka by asi bola, čo v súčasnosti nie je IT svet. Keď si totižto uvedomíme, že každý z nás má vo vrecku malý prenosný počítač, ktorý ho vie pripojiť na internet kdekoľvek je pokrytie signálom, IT svet je zrazu skoro na celej zemeguli (a keď Elon Musk dokočí svoj Starlink, tak na celej zemeguli).

Musí mať človek veľmi rád matematiku, aby sa vedel v IT pohybovať?

Tak to netuším. Asi ani nie. Naučiť sa to určite dá, mám kolegov, ktorí pôvodne vyštudovali rozličné smery, aj humanitné alebo filozofické.

Je nevyhnutné mať vyštudovaný takýto odbor k tomu, aby sa človek stal v tejto oblasti profesionálom?

To je dobrá otázka. Ak pracujem v tejto oblasti, som profesionálom? Lebo ako som už spomínal, ja mám maturitu z gymnázia, mám kolegov čo majú ukončené vysoké školy ako učitelia, právnici…

Keď neriešiš prácu, ako si dokážeš oddýchnuť?

Tak, ako je rôznorodá moja práca, rovnako je to aj s relaxom. Takže knihy, hudba, stolné hry, filmy, seriály, komiksy, a zopár ďalších koníčkov, ktoré sú teraz odložené ako spiace a čakajú, kedy sa k nim vrátim (a podľa manželky zaberajú miesto v poličkách).

Richard Bojničan, fotografia zo súkromného archívu

Veľa  ľudí si predstaví pod pojmom „ IT-čkár“ človeka, ktorý 24 hodín 7 dní v týždni pozerá do počítača a zvyšok sveta ho nezaujíma, aký máš na to názor?

Ako sa v tomto prípade definuje zvyšok sveta? Lebo cez tú obrazovku sa vieš pozrieť skoro všade vo svete, vieš získať informácie o takmer čomkoľvek. V podstate je to len snaha skupiny ľudí, ktorí  považujú za „štandard“ skritizovať ľudí pracujúcich v IT.

Pozrime sa na filmy, kde ITčkár je ten divný človek, ktorému nikto nerozumie, má okuliare, je obézny, žije zo sladkostí a pizze a nemá žiadnych kamarátov. Ľudia pracujúci v oblasi IT sú úplne rovnakí ako všetci ostatní, majú svoje životy, svoje problémy i radosti.

Kedy nastal na Slovensku zlom, že sa začala prehlbovať potreba IT odborníkov?

Keď sme sa stali modernou spoločnosťou a dokázali sme na trhu práce ponúknuť rovnako kvalitných odborníkov ako iné štáty. To prilákalo spoločnosti venujúce sa tejto oblasti, a následne vznikol ešte väčší dopyt na tejto časti trhu práce.

Aký hardwer a softwer boli podľa teba míľnikmi v našich životoch a prečo ?

Tu by som skôr uvažoval, aká technológia najviac ovplyvnila naše životy, a v súčasnosti by som povedal, že internet so všetkým, čo s internetom súvisí. Čiže aj ako zdroj informácií, ale aj ako prístup k sociálnym médiám, či k streamovaniu zábavy. Ak by to však mal byť hardware, tak asi počítačová myš (i keď v čase jej zavádzania do používania sa to každému zdalo nezmyselné) a zo software by to bol grafický operačný systém, či už v podobe pôvodného MacOS alebo MS Windows (podobne, najskôr sa to každému zdalo “divné”).

Vraj si vieš urobiť aj čas na Čas pre rodinu (občianske združenie), si dokonca jeho predsedom…

Čas na Čas pre rodinu si nájdem vždy rád. Založili sme toto OZ aj s ďalšími rodinami a našou úlohou momentálne je, aby sme prežili počas tejto doby so sociálnym odstupom a zároveň aby sme pripravili všetko na to, keď už bude lepšie.

Chystáme niekoľko noviniek, prekvapení a radi by sme konečne otvorili herňu a knižnicu stolných hier pre rodiny, a tých, čo majú k spoločenským hrám vzťah.

Bez čoho by si si nevedel predstaviť deň?

Pravdepodobne bez východu slnka.

 Za čo si v živote vďačný?

Asi za všetko. Za to, že mám spokojnú rodinu, za to, že máme kde bývať, čo jesť, máme pitnú vodu, prírodu kúsok od domu… Za to, že keď počujeme vonku za oknami niečo búchať, vieme, že je to pyrotechnika a nekrčíme sa v strachu niekde za čo najhrubšou stenou aby nás nedostala guľka…

Za rozhovor ďakuje Lada Ďuricová

Konferencia, Richard Bojničan, fotografia zo súkromného archívu
Richard Bojničan s manželkou Evkou, fotografia zo súkromného archívu

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu