Hlohovec a jeho ekologické záťaže

0
293

Redakcia nezodpovedá za informácie zverejnené v tomto článku. Ide o názory autora, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Hlohovského žurnálu.

Hlohovec a jeho okolie ohrozuje niekoľko environmentálnych záťaží. Mnohé vznikli za totality a niektoré nedávno. Tieto záťaže dlhé roky ohrozujú životy ľudí, zvierat a ničia životné prostredie.

Viac

Mediálne najznámejšia je bývalá skládka komunálneho odpadu Vlčie hory. Do roku 2007 bola vlastníkom tejto skládky Slovakofarma Hlohovec. Problémy začali až keď skládku prebrala spoločnosť Plastic People. Táto spoločnosť dostala povolenie na skládkovanie kvapalných odpadov, aj keď zákon ich skládkovanie zakazuje. Takýchto prešľapov urobil v tej dobe okresný úrad Trnava, pracovisko Hlohovec, viac. Je až neuveriteľné, ako často táto skládka pri našom malom meste menila prevádzkovateľov i zo zahraničia. Jedným z prevádzkovateľov bola napríklad  firma Forbi Group, ktorú vlastnila spoločnosť Venis z Oregonu (USA) a zastupoval ju občan Dominikánskej republiky. Ďalšou nástupníckou firmou bola firma Comentar, taktiež z USA, ďalej ani nemá význam pokračovať. Najväčší problém vznikol na prelome rokov 2014 a 2015. Dokazujú to satelitné snímky z tohto obdobia. Na skládke sa vytvorilo niekoľko ropných jazier, ktoré obsahovali podľa odhadov až 7000 ton nebezpečného odpadu. Neskôr pribudli v areáli skládky barely s obsahom nebezpečných látok v objeme 500 000 litrov.

V rokoch 2009 až 2012 tu vznikali často požiare, dôvodom ktorých bol lajdácky ukladaný komunálny odpad. Do povedomia sa táto skládka dostala po roku 2012. Tuhý boj v týchto rokoch proti tejto environmentálnej záťaži odviedli mladí aktivisti na čele s Miroslavom Kollárom. O to väčšie sklamanie bolo, že najväčšie škody na tejto skládke vznikli, keď už bol Miroslav Kollár primátorom. Dokazujú to spomínané satelitné snímky z tohto obdobia. Mesto nemalo kompetencie súkromnú skládku zatvoriť, no určite sa dalo zo strany mesta spraviť viac.

Ďalšia ekologická záťaž v Hlohovci je bývalá skládka železitých kalov Drôtovne (dnes Bekaert) Hlohovec. Tá je umiestnená asi kilometer južne od Šulekova. Roky sa tu uskladňoval železitý kal v nadzemnej nádrži o veľkosti niekoľko hektárov. Keď bola nádrž plná, bežne sa kal vypúšťal potrubím do rieky Váh. Zbytky potrubia sa tu nachádzajú doteraz. Táto nádrž sa už roky nepoužíva a v súčasnosti sa zasýpa stavebným odpadom. Jediným viditeľným problémom je momentálne úlet ľahkých plastov do okolitej prírody. Podzemné vody a blízke územie budú ale znečistené ešte dlhé desiatky rokov.

O ďalší kilometer južne od kalového poľa sa nachádza Farma Terezov. Za roky prevádzky sa tu odchovali desiatky tisíc ošípaných. V období totality sa tisícky litrov močovky a tony hnoja rozvážali a vypúšťali na polia a do okolitej prírody. Bývalá farma išla v roku 2005 do likvidácie. Znečistenie pôdy a okolitej prírody ale zostalo. Rekonštrukcia tejto farmy prebehla v roku 2013 firmou EPP Slovensko s.r.o. z Dánska. Chov ošípaných, čo sa týka znečisťovania životného prostredia, nie je žiadna výhra ani tak. Vyspelé štáty Európy štedro dotujú firmy, ktoré presúvajú chovy do iných krajín ako napr. na Slovensko.  Majú na to asi dôvod.

Ďalšia environmentálna záťaž je v okolí Priemyselnej ulice a v areáloch okolitých firiem (Faurecia, Plastic Omnium). Dlhé roky v tejto oblasti bola prevádzkovaná skládka komunálneho odpadu pre mesto Hlohovec a jeho okolie. Sú ho tu zasypané tisícky ton, roky zakrývané zeminou. Stavebné firmy, ktoré tu robili výkopové práce pri výstavbe fabrík, by vedeli rozprávať, čo je tu všetko zakopané. Pri výkopových prácach hrozil výbuch metánu, ktorý sa tu roky hromadil pri rozklade rôzneho odpadu. Podzemné vody v okolí sú tu znečistené na dlhé roky.

Asi najmenej známa závažná ekologická záťaž, ktorá zasahuje až k nám, je v areáli rušňového depa Leopoldov. Do 90-tych rokov sa tu prevádzkovali desiatky motorových rušňov, hlavne sovietskej výroby T679 prezývané Sergej. Dlhé roky sa pri ich údržbe a prevádzke nešetrne zaobchádzalo s pohonnými hmotami a olejom. Tieto látky často unikali do pôdy a následne do podzemných vôd. Ich toky smerujú k rieke Váh do katastrálneho územia Šulekovo. Obyvatelia obce, ktorí si dali vodu zo studní na rozbor, boli upozornení, že táto voda nie je vhodná ani na polievanie záhrad. Zodpovednosť za odstránenie tejto environmentálnej záťaže prevzal štát. V najbližších rokoch plánuje do jej likvidácie investovať 1,8 milióna eur.

Naše mesto nemá finančné možnosti na odstránenie týchto veľkých environmentálnych záťaži. Dalo by sa ale veľa vecí posunúť dopredu. Obyvatelia túto tému vnímajú len cez ročný poplatok za odvoz komunálneho odpadu a pribúdajúce množstvo nelegálnych skládok, ktoré sa dlhodobo neodstraňujú. Mesto má niekoľko VZN o odpadoch a na stránke mesta sa dá nájsť i formulár „Oznámenie o nezákonne umiestnenom odpade“. Ale keď obyvatelia upozornia na miesto nelegálne uloženého odpadu, väčšinou to zostane bez povšimnutia. Odstránenie týchto skládok by nebolo až také nákladné, no zo strany mesta nie je vôľa. Je veľa dobrovoľníkov a aktivistov, ktorí by chceli tento odpad vyzbierať a pomôcť s jeho odstránením. Zo strany mesta by stačilo každoročne poskytnúť niekoľko kontajnerov a zabezpečiť ich odvoz.

Do vriec sa tento odpad pre veľký objem nedá zbierať. Ani na moju opakovanú prosbu nám však mesto  kontajnery nezabezpečilo. Mesto Hlohovec má podiel vo firme FCC,  takže by kontajnery mohli byť  zapožičané za slušnú cenu. Je jasné, že rokmi náklady na odstránenie odpadu  budú len rásť, no ako sa hovorí  „po nás potopa“. Odbor životného prostredia v našom meste zaujíma len to, koľko kilogramov odpadu sa vyprodukuje na obyvateľa a koľko percent sa vytriedi. Určite to nemá ľahké pri dodržiavaní všetkých zákonov a nariadení zo strany štátu. Som však presvedčený, že z ich strany by sa dalo spraviť oveľa viac. Mnohí obyvatelia si myslia, že problém spočíva v personálnom obsadení úradu, alebo v samotnom systéme jeho fungovania. Mýlia sa?

Ďalším nemalým problémom je likvidácia dielov z rozobratých automobilov a množstvo pneumatík, ktoré sa tu hromadia niekoľko rokov. Likvidácia tohto odpadu spadá do kompetencie Obvodného úradu životného prostredia Trnava – detašované pracovisko Hlohovec. Tento odpad pochádza väčšinou z trestnej činnost, jeho likvidácia sa musí riešiť v súčinnosti s políciou. Tento proces trvá aj niekoľko rokov a v konečnom dôsledku odpad aj tak nikto neodstráni. 

Nezostáva nám nič iné len veriť, že sa vyššie opísané problémy budú v blízkej budúcnosti riešiť. Ja ako poslanec MsZ Hlohovec na tento stav opakovane upozorňujem. Bohužiaľ nie som vypočutý a väčšina mojich návrhov ide do stratena. Nedávno som počúval na Youtube  prekvapujúci rozhovor s  primátorom Hlohovca v Denníku N. Pochválil sa, že je dostatočne „eko“, a že už od roku 1988 má preukaz Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Prezentoval, že na celoštátnej úrovni rieši zelené témy, ako napríklad spaľovanie rádioaktívneho odpadu. V našom meste ale zrejme platí, že ,,obuvníkove deti chodia bosé“. Mnohé zákony a predpisy v tejto oblasti nie sú ideálne, ale mnohé problémy sa dajú riešiť. Nenadarmo sa hovorí: „Kde je vôľa, tam je cesta“. Všetci by sme sa mali starať o to, čo sme zdedili po svojich predkoch. A nesmieme zabudnúť na to, že sme povinní odovzdať naše dedičstvo ďalšej generácii, a nie ho úplne zničiť.                

autor: Ján Hrobár, poslanec MsZ Hlohovec

           

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu