Predvianočné prípravy na Základnej škole v Dvorníkoch. Milé spomienky aj zmeny kvôli pandémii.

0
151

Spomienky na Vianoce nemusia byť veľmi staré, aby nadobudli hĺbku, podčiarkli dôstojnosť chvíľ a pridali im tak na pátose. Spomíname na predvianočný čas v školských laviciach Základnej školy v Dvorníkoch 90. rokov. Hlavnou témou predvianočnej školskej atmosféry bolo vystúpenie žiakov v kultúrnom dome na sviatok svätého Mikuláša a prípravy na jasličkovú pobožnosť počas sviatkov. Takmer každá trieda, aj tí ostýchavejší žiaci, sa zapojili do intenzívnych príprav už začiatkom jesene.  Na výtvarnej výchove cinkali nožnice, pretože sa vyrábali vianočné pozdravy. Základom bolo doniesť na prášok rozbitú sklenú guľu, ktorá neprežila minulé Vianoce. Ak sa nenašla puknutá, padla za obeť akákoľvek sklená ozdoba z domácich zásob, len aby žiačik mal z čoho pozdrav ozdobiť. A vôňa ihličia a dekorácií, ktoré priniesla pani učiteľka Rázusová (pochádza z Hlohovca), aby naučila deti aranžovať vianočné ikebany, sa vinula po celej škole.  Súčasnej pani riaditeľky Ivany Hruškovej sme sa opýtali, ako si spomína na tieto predprípravy: „V minulosti sa predvianočné prípravy prežívali na škole inak, možno intenzívnejšie. Všetky triedy si nacvičovali už od októbra program na vianočnú besiedku, ktorá bola pre celú obec očakávaným kultúrnym zážitkom. V hľadisku sedeli mnohokrát aj celé rodiny. Rodičia, starí rodičia, krstní rodičia. Doslova hltali vystúpenie nielen svojich, ale aj všetkých detí. V poslednej dobe mám pocit, že rodičia sa prídu pozrieť len na to svoje dieťa, nakamerujú si ho a potom sa buď rozprávajú, alebo sa zodvihnú a idú domov. Čo je nefér voči ostatným deťom a pani učiteľkám, ktoré sa obetavo a s láskou podieľali na príprave programu. Myslím si, že je to touto uponáhľanou dobou.  Veľmi rada si spomínam na programy spred 20 rokov, ktoré sa mi vryli do pamäti. Vyrábali sme si sami kostými, kulisy na divadelné predstavenia, konali sa vianočné trhy, vianočná burza. Pri vianočnom aranžovaní v celej škole rozvoniavalo čerstvé ihličie, v kuchynke zas medovníky. Triedy súťažili o najkrajšie vyzdobený vianočný stromček.“

Zmena v predvianočných prípravách nastala najmä kvôli pandémii. Ako sa chystáte s deťmi na toto najmilšie obdobie, aby im to neubralo na radosti? „V súčasnej dobe sme zminimalizovali podujatia, na ktorých sa premiešavajú žiaci rôznych tried. Vieme však, že i v tejto dobe deti potrebujú aktivity pre radosť, medzi ktoré patrí napríklad Mikuláš. Mikuláš s anjelom a čertom chodia aspoň po triedach v  základnej aj materskej škole a rozdávajú deťom sladkosti. Okrem toho sa zapájame do on-line súťaží, ktoré aj sami v našej škole počas dištančného vzdelávania organizujeme. Napríklad súťaž o najkrajšieho snehuliaka, o najkrajší vianočný aranžmán, o najkrajšie vianočné medovníky.  Minulý rok sme sa pred Vianocami zapojili do projektu „Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok“ a seniorom z Križovian sme odovzdali vyzbierané darčeky. Tento seniorský domov sme si vybrali z dôvodu, že tam žije naša bývalá pani učiteľka. O tomto projekte sa zmienil aj známy denník v článku: „ Pani učiteľke z lásky“.

Viac
riaidteľka ZŠ Dvorníky – Ivana Hrušková

Bývalí žiaci spomínajú tiež: Na základnej škole som v predvianočnom období uvažovala nad tým, aký budeme mať vianočný program a či sa nám vôbec podarí. A už som sa tešila na darčeky a po dnešný deň sa teším na polnočnú omšu, keď zaznie na konci Tichá noc. Je to pre mňa doposiaľ vyvrcholenie Vianoc.“ (Veronika z Dvorníkov, 33 )

„Spomínam na školské predvianočné obdobie začiatku deväťdesiatych rokov. Rôznorodosť vianočných ozdôbok, ktoré by sa dali využiť v tej dobe do vianočných  ikebán by ste hľadali ťažko. V tom čase fantázia musela ísť na plné obrátky, pretože materiál bol obmedzený. Chodili sme zbierať v školskej záhrade ihličie, šišky a prírodný materiál, z ktorého sme vyrábali vianočné ikebany.“  (Marián z Dvorníkov, 43)

„Vďaka spolužiačkinej mame, ktorá každý rok prichystala do triedy adventný veniec na stôl pani učiteľky, som sa naučila aj ja tejto milej tradícii a zaviedla som ju u nás doma. Odvtedy s láskou vyrábam voňavé čečinové adventné vence.“ (Mária z Dvorníkov, 32)

„Najviac si pamätám na hodinu výtvarnej výchovy, keď nás pani učiteľka naučila vyrobiť si rôzne vianočné ozdoby z papiera na výzdobu okien. Následne sme to aj doma vyskúšali. Alebo vianočnú reťaz z farebného papiera, cez vianočné prázdniny sme všetky deti z bytovky urobili dlhú papierovú reťaz a vyzdobili ňou zábradlie na schodisku. A vždy som bola unesená z výzdoby dvorníckeho kostolíka.“ (Simona z Dvorníkov, 35)

Zaželajme si, aby Vianoce zostali navždy časom pravej nefalšovanej lásky, ľudského tepla a blízkosti, a aby súčasné deti s iskričkou v oku, mohli na ne s radosťou spomínať o 20 a možno aj o 50 rokov.

Článok bol publikovaný pôvodne v tlačenom Hlohovskom žurnále – december 2021

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu