Vianoce sú časom spomínania, časom očakávania, časom hľadania seba samého. Je to však aj čas prípravy a dodržiavania rodinných tradícií, ktoré sa môžu líšiť kraj od kraja, rodinu od rodiny. Ako vyzerajú Vianoce v rodine Pauly Šilhárovej, ktorá svoje detstvo prežila na Spiši, ale už 21 rokov žije v Hlohovci. V tomto predvianočnom čase zaspomínala na Vianoce svojho detstva a čitateľom Hlohovského žurnálu prezradila čo to i o tom, ako prežíva Vianoce so svojou rodinou tu v Hlohovci.
Paulínka, počas nášho rozhovoru si budeme tykať (ako vždy). Pochádzaš z nádherného kraja pod Tatrami, Slovenský raj si mala za dverami, stačilo prekročiť ich prah. Ako ste sa pripravovali vo vašej rodine na Vianoce, ako ste ich slávili?
Tým, že otec bol z mestského prostredia a do kostola nechodili, pozostávala u nás príprava na Vianoce z upratovania, chystania darčekov a pečenia obľúbených koláčov. Nasledoval stromček s krehkými sklenenými ozdobami, skúška farebných svetielok, čokoládové ozdoby, ktoré rodičia zväčša na našu radosť priniesli z práce ako predvianočnú pozornosť. Mojou najobľúbenejšou časťou však bolo sviatočné dopoludnie. S ockom sme mali dôležitú úlohu doplniť výzdobu o čerstvé zelené vetvičky. Vždy sme sa teplo obliekli a vydali sme sa cez letisko na prechádzku na Košiarny briežok. Vyštípaní mrazom a spokojní sme potom naaranžovali vetvičky do vázy a sviatočná atmosféra bola konečne, ako má byť. Prevoňaná vôňou lesa.
Ako prebiehal u vás na Spiši Štedrý večer? Aké zvyky ste dodržiavali, aké pokrmy boli súčasťou sviatočnej večere?
Pekne sviatočne prestretý stôl bol základ. A „natočiť“ hraciu skrinku, ktorá hrala počas večere. Mali sme oplátky s medom. Priečne rozkrojené jablká „prezradili“, či budeme všetci zdraví. Polievka bola tradičná kapustnica. Šalát tradičný zemiakový. Hlavný chod bol ale opäť ovplyvnený otcovou rodinou, kde nejedli ryby. A tak netuším, ako sa k nám na Vianoce vždy dostala opečená biela klobáska. Jedinýkrát v celom roku.
Zo Spiša si odišla študovať do Bratislavy a potom ťa hlas srdca priviedol do Hlohovca. Ako ste s manželom slávili svoje prvé spoločné Vianoce?
Trávili sme ich s manželovou rodinou. Pre mňa s novými zvykmi, poobednou „polnočnou“ omšou, hádzaním orechov, kropením izieb svätenou vodou, zapálenou sviecou a zvoncom. Medovým krížikom na čelo, sladkou kapustnicou so slivkami, šalátom bez majonézy, kaprom. Väčšinu z nich sme si ponechali. A viac si uvedomujeme celé adventné obdobie – od adventných kalendárov, cez adventný veniec, rorátne sväté omše, vianočné trhy s tradičným výstupom na vežu kostola. K adventu určite patrí aj krásna vianočná výzdoba v meste. Malé kroky, ktorými sa to postupne blíži. Pridali sme čítanie z Biblie. Kapustnicu robím už klasickú podľa preferencií väčšiny rodiny. Šalát bez majonézy pripravia svokrovci, aby bol, ako má byť. Ten sme si všetci obľúbili. S kaprom to máme podelené – časť rodiny sa naň dlho teší a niektorí s ním „bojujeme“ z úcty k tradícii a dopĺňame už aj sumcom bez kostí.
V Hlohovci bývaš už dve desaťročia, si tu doma, máš krásnu rodinu. Ako budete sláviť tohtoročné Vianoce? A čo máš na Vianociach najradšej?
Vianoce sú pre mňa, asi ako pre všetkých, spojené s trochou „prípravného adrenalínu“. Potom však nasleduje pokoj, stíšenie. Oddýchnuť si a byť spolu. Zladiť čo najviac želania všetkých členov rodiny. Na rad prídu obľúbené hry. Využívame možnosti korčuľovania v Hlohovci, na čo sa každoročne veľmi tešíme.
Ja osobne sa teším aj na nového Stefánssona s tradične krásnou grafikou Márie Rojko, s určite citlivým prekladom Zuzany Stankovitsovej a podľa názvu Žltá ponorka bude aj Beatles, on má tradične aj silnú „hudobnú líniu“ v tvorbe. Kniha vyšla v Artfore práve teraz a jej čítanie si určite nechám na adventné a vianočné obdobie ako malé radosti, ktoré všetci potrebujeme mať v živote.
Čitateľom Hlohovského žurnálu želám, aby pokoj sviatočných dní dokázali vniesť aj do hektiky bežných dní. Aby hodnoty, ktoré nám sviatky pripomínajú, ostali v ich srdciach po celý rok a aby sme všetci dokázali byť svetlom, ktoré láska dokáže prinášať tam, kde bola tma.
Za rozhovor ďakuje a pokojné Vianoce želá Helena Pekarovičová
Fotografie: Paulína Šilhárová, Ľubica Slováková
