Pred niekoľkými rokmi sme vo viacerých regionálnych médiách konštatovali, že významnú osobnosť nášho mesta, spisovateľa, prekladateľa, redaktora, vydavateľa samizdatovej literatúry, esejistu, literárneho kritika a veľmi inšpiratívneho mysliteľa, Jana Vladislava, domáci veľmi nepoznajú, a v podstate toto meno je, žiaľ, málo známe aj v kruhoch kultúrnych pracovníkov. Zatiaľ čo sa stále snažíme pracovať na osvete a zdôrazňovaní tvorivého a myšlienkového odkazu tejto osobnosti, u našich západných susedov v Čechách, kam odišiel mladý Jan ešte pred druhou svetovou vojnou, uskutočňujú o jeho tvorbe odborné semináre, vedecké konferencie, vydávajú štúdie, zborníky, monografie, natáčajú dokumentárne filmy, sprístupňujú výstavy. Je to akiste aj logické, keďže najproduktívnejšiu časť svojho života prežil mimo rodiska a Slovenska, a to v Čechách a neskôr v emigrácii vo Francúzsku.
Napriek tomu sa ohlasy slovenského a hlohovského detstva objavujú ako pomerne závažný motív v jeho literárnej tvorbe. Nech táto skutočnosť podporí našu motiváciu zaujímať sa o Vladislava, keď už nie kontinuálne, tak aspoň v čase napríklad nedávno uplynulého výročia jeho narodenia, ktoré sme si pripomenuli 15. januára.

Aby som nebol veľmi prísny, tak najmä vďaka Vlastivednému múzeu v Hlohovci a o. z. Ex libris ad personam Hlohovec sa objavuje Vladislavovo meno čoraz častejšie v kultúrnom obehu mesta prostredníctvom prednášok, článkov v regionálnych novinách či relácií v Hlohovskej televízií, ale napríklad aj dvakrát vďaka podujatiu Literárne potulky Hlohovcom.
Práve v týchto januárových dňoch vydalo Muzeum literatury – Památník národního písemnictví v Prahe 55. ročník zborníka
Literární archiv, ktorý je venovaný ako monografické dielo práve nášmu rodákovi. Nasledujúce riadky nemajú byť recenziou predmetnej knihy, ale základnou informáciou o nej, pričom sa obmedzíme na tie časti, ktoré sú venované životu a tvorivej činnosti Jana Vladislava. V úvode sa čitateľovi prihovorí Michal Jareš v príspevku Úvodem. Století Jana Vladislava. Časť štúdií otvára rozsiahly príspevok Mariána Kamenčíka o Vladislavovom rodisku a jeho literárnych reprezentáciách. Ukazuje nám Hlohovec autorovho detstva i to, ako naň literárne spomína. Nasleduje štúdia Proč je slunce na obloze samo. Jak vznikl Vladislavův pohádkový svět od Andrey Vítovej. Veronika Košnarová prispela článkom
Vladislavovy překlady francouzské poezie 20. století a Astrid Muls štúdiou Politická instrumentalizace československého disentu ve Francii. K dopisům Jana Vladislava Václavu Havlovi. Z ďalších príspevkov venovaných Vladislavovi tu máme ešte spomínanie Daniely Allinghamovej a Marie Hronovej s názvom Vzpomínky na tátu a prácu Michala Jareša „Takhle to setkání po letech musíme nechat na jinou chvíli.“
Korespondence Jana Vladislava a Josefa Škvoreckého. Ak by ste mali chuť začítať sa do niektorého z vyššie uvedených príspevkov, ale i ďalších, môžete tak urobiť na tomto odkaze: https://www.muzeumliteratury.cz/sbornik-literarni-archiv-c-55-jan-vladislav

Pre tých, ktorí sa s menom Jan Vladislav stretávajú prvýkrát pridávame zopár životopisných údajov s dôrazom práve na Hlohovec:
Literárna tvorba zrejme najznámejšieho hlohovského rodáka za hranicami mesta i Slovenska, Jana Vladislava (vlastným menom Ladislav Bambásek, 1923 – 2009), je veľmi rozsiahla a rôznorodá. Siaha od poézie, cez prózu, umelecký preklad, esejistickú tvorbu, kultúrnopolitické state, autorskú rozprávku až po literárnokritické články. Mimoriadne mysliteľské nasadenie J. Vladislava vyviera z jeho intelektuálneho a filozofujúceho prístupu k literatúre, rovnako ako aj z bytostného napĺňania svojho životného údelu a skúsenosti v lyrickej výpovedi. Systematický záujem J. Vladislava o zahraničnú literatúru dokladajú veľmi kultivované a vynachádzavé preklady klasickej, modernej i ľudovej poézie z angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny, španielčiny, rumunčiny, ruštiny, ukrajinčiny, čínštiny, japončiny a iných jazykov. Vladislavove básnické zbierky Dar (1946), Nedokončený obraz (1946), Hořící člověk (1948), Samomluvy (1986), Věty (1976), Fragmenty (1979), Příběhy, Sny a malé básně v próze intenzívne ohlasujú obhajobu princípov ľudského života navzdory bujnejúcemu rozvratu hodnôt. Proti chaosu, skepse a agresivite modernej doby stavia vzpínajúcu sa túžbu po zachovaní celistvosti života. Tieto texty neboli pre nepriaznivé politické okolnosti vydané v čase ich vzniku, ale oveľa neskôr v zahraničí či doma po roku 1989. V esejistických knižných súboroch Malé morality (1984), Portréty a autoportréty (1991), Pařížský zápisník I 81/89 (1991) si často kladie otázku o zmysle umenia, jeho vzťahu k životu, citlivo analyzuje tvorbu literárnych osobností a glosuje aktuálne otázky kultúrnych a umeleckých problémov. Detskému čitateľovi venoval desiatky kníh prerozprávaných rozprávkových príbehov z rôznych kultúrnych a jazykových oblastí.

Svoje rodisko J. Vladislav umelecky stvárnil v beletrizovaných spomienkových prózach
Galgócz MDCLXXXIII
a Návraty, domovy.
Marián Kamenčík




Foto: Nahliadnutie do zborníka (autor fotografií Marián Kamenčík)