Učitelia sú viazaní mantinelmi svojich vyučovacích predmetov. Geograf učí geografiu, matematikárka matematiku a slovenčinárka zas to svoje. Vyjsť z týchto mantinelov nemusí byť vždy zložité. Stačí motivácia a dobrý nápad a vznikne miesto unikátneho prepojenia prírody a zážitkového vzdelávania. Na otázky Hlohovského žurnálu odpovedá „zriaďovateľ“ súkromného múzea Pot dalej, ktoré je situované v časti chotára Posádky pri Dvorníkoch nazvanej Bereg a zakladateľ občianskeho združenia Bereg pán Juraj Oláh.
Poďme na to od začiatku. Kedy, prečo a ako vznikla myšlienka urobiť na Beregu originálne miesto pre zábavu i poučenie?
Vyštudoval som pedagogiku, aprobáciu telocvik a biológia, ale život to zariadil tak, že som neučil ani minútu. Hneď po náhradnej vojenskej službe v hlohovskom múzeu som nastúpil ako odpadový hospodár do farmaceutickej firmy v Hlohovci. Pracoval som tam dvadsaťjeden rokov a potom som si povedal – dvadsaťjedenkrát a dosť! To bolo vo februári 2018. Dal som výpoveď a zhruba dva dni som rozmýšľal, čo ďalej? Manželka je učiteľkou na 1. stupni základnej školy a keď som ju počúval, aké je náročné v dnešnom svete vzbudiť u detí záujem o poznanie prírody, histórie rodného mesta a blízkeho okolia, tak som si povedal: Skúsim to tým deckám ukázať trochu inak, netradične a zážitkovo. Takpovediac, na tvári miesta. A hlavne s humorom. Ako hovorí klasik: „Lepšie raz sa zasmiať na výklade, ako sa stokrát báť písomky alebo diktátu.“
Čo všetko nájde návštevník Beregu u Oláhovcov?
V podstate takmer všetko o tomto krásnom kúsku krajiny, čo bude návštevník ochotný hľadať. Napríklad:
Nielen Botanická Záhada Bereg (N.B.Z.B)
Hádanky, hry, inotaje a humor z oblasti biológie, slovenčiny, histórie a umenia.
To všetko pod holým nebom, len pár metrov od Váhu. Súčasťou N.B.Z.B. je aj jediný, občas činný kráter sopky na území Slovenska. Ak návštevníci vystihnú aktívnu fázu (keď chrlí oheň a dym), môžu si opiecť to, čo si prinesú.
N.B.Z.B. je voľne prístupná po celý rok, vstupné je dobrovoľné.
Stunnyčka s čertovsky dobrú vodu
V chládku storočných stromov sa návštevníci naučia niečo o vode, studničkách, prameňoch a osviežia sa pramenitou vodou.
V tesnej blízkosti studničky sa nachádza odpočívadlo „Hruška v župane“.
Múzeum „POT DALEJ“
Archeologická expozícia:
Návštevníci si do vlastných rúk môžu chytiť (u nás je to dovolené) stoličku z mamuta, 20 miliónov rokov staré drevo, praveké črepy, stredoveké kresadlá, starodávne gombíky, nožíky, čakle, „Zvitky od mŕtveho ramena“ a mnoho iných zaujímavých artefaktov, dokazujúcich starobylosť Beregu.
Rybárska expozícia:
Umelé nástrahy, navijaky, udice, plaváky a rybárska bižu od r. 1920 až po obdobie normalizácie.
Vstup: V období od 1. apríla do 31. októbra je múzeum otvorené denne, okrem pondelka.
Humor, invencia a vzdelávanie prostredníctvom objektov je na Beregu ukryté v sprievodných textoch, plných podobenstiev, slovných hračiek. Ako reagujú návštevníci botanickej záhrady, keď musia zapojiť svoju obrazotvornosť i fantáziu na získanie vedomostí? Musíte im občas pomáhať?
Vždy je veľmi dobré, keď si návštevníci objednajú u mňa sprevádzanie s výkladom. V N.B.Z.B. je celkovo 120 objektov a niektoré z nich naozaj potrebujú vysvetliť, nakoľko v sebe ukrývajú dva aj tri zašifrované významy. Viete napríklad, čo je to „Príborník hlohový“, „Pinocchio“, „Veľkohubý Prométeus“, „3 závažia“, „Korytnačka písmenková“ a všeličo iné? Príďte na Bereg a dozviete sa.
A naopak, niektoré objekty žiadny komentár nepotrebujú. Napríklad „Vidlochvost slivkový“ alebo „Najdesivejší prírodný výtvor.“ (Či predsa len potrebujú?)
Návštevníci, ktorí sa zapoja do hry s fantáziou, odchádzajú z Beregu o niečo múdrejší a podstatne veselší, ako prišli.
Súčasťou múzea Pot dalej je náučný chodník k niekdajšiemu stredovekému hradisku. Je to skutočne historicky doložený fakt, alebo tu zohráva čiastočne úlohu vaša fantázia?
Návštevníci, ktorí prejavia záujem, si môžu vyšliapnuť k pozostatkom stredovekého hradu Solgagyor. Ja mu hovorím „Putujúci hrad“. Podľa riaditeľa hlohovského múzea Mgr. Jozefa Urminského, s ktorým úspešne spolupracujeme, sa tento hrad v 13. storočí prepadol a jeho časť putovala do Váhu. Pozostatky hradu boli potom v 19. storočí použité ako stavebný materiál na stavbu okresného súdu v Hlohovci (Ježiškova fabrika). To putoval druhý krát. No a naposledy putoval na smetisko, keď sme sa „zbavili“ Ježiškovej fabriky.
Súčasťou náučného chodníka na hrad je „Kútik poézie“, kde má každý krík a strom svoju básničku, „Lapidárium“, „Hlohová ulica“, „Mikrostep“ a mnohé iné zaujímavosti. Na samom vrchole hradného kopca je socha Krista a lavičky s fantastickým výhľadom.
Je to pravda, že vo vašom múzeu je možné kŕmiť levov?
Áno je to pravda. Mávame každoročne 7 až 12 levov, ktorých môžu návštevníci nakŕmiť. Len si musia u nás nachytať mravce ako krmivo.
Zdá sa že nielen botanická záhrada má svoje záhady. Pre koho je múzeum určené, kto múzeum navštevuje, aby sa dozvedel podrobnosti napríklad o tých levoch?
Múzeum, ako aj všetky ostatné atrakcie na Beregu, sú vhodné pre všetky vekové kategórie od škôlkarov až po penzistov. U nás sa fantázii medze nekladú. Aj aktuálna výstava vážskych kameňov s názvom Shi-Shati je toho dôkazom. Každý návštevník vidí vystavené exponáty vlastnými očami a je až neuveriteľné, koľko významov a variácií môže mať pohľad na „obyčajný“ kameň z Váhu.
Niektorí návštevníci, hlavne deti, sa k nám pravidelne vracajú, nosia nám vlastné inšpirácie, výtvory z prírodnín a dokonca mnohí aj vlastné básničky a veršíky.
Napr. manželia Kominárikovci trávia v múzeu „POT DALEJ“ celú trojtýždňovú dovolenku. Spolu s deťmi. A každý rok sa vracajú.
Bereg musí byť pre vás neuveriteľne inšpiratívne miesto, o čom svedčia vaše každodenné poeticko-humorno-kritické príspevky na facebookovej stránke o.z. Bereg, písané v čistej fraštačtine.
Bereg je pre mňa magické miesto, lebo som tu vyrástol. Každý z nás má v sebe svoj Bereg a myslím si, že je najvyšší čas začať si ten svoj súkromný Bereg vážiť a chrániť. Každú vlnku na Váhu, každý opadnutý jesenný list, každú aj najmenšiu kvetinku v pukline chodníka, každé vtáčie pierko, ktoré nám pri rannom budíčku zanechá náš „Vtáčik štebotáčik“, každú sladkú slzu, čo pre nás vyroní lesná studnička, každý radostný výkrik ryby, každé makké Y.
Je najvyšší čas prestať vyhadzovať na skládky „Ježiškove fabriky“.
Je najvyšší čas na to, aby sme prestali odpadom zasypávať studničky, vážske ramená, alebo „Vlčie hory“. Začnime milovať všetko okolo seba, vrátane seba. A usmievajme sa.
Lebo ak nie, tak sa bojím, že naši pravnuci sa už nebudú učiť ani biológiu, ani dejepis.
No, a o tom je moja facebooková stránka.
Od poézie, zverejňovanej na FB, ste sa posunuli k veršíkom o hubách, z ktorých vzniká v týchto dňoch veľmi originálna kniha Rýmuvaný atlas hríbov do vačku.
Ve Fraštáku je každý druhý rybár a každý prvý hrýbár. Šak aj ja som to aj to. Tak som sa rozhodov napísat knyšku o hrýboch. Taký atlas. No a ketže som mav akurát rýmu, ket som to písav, tak je ten atlas aj rýmuvaný. Vynct by mav volakedy koncom augusta. Bude to velice originálna knyha (skór len taká knyžečka), v kerej ja budem autor básnyček a ten čo si hu kúpy, tak ten bude autor ilustrácií. Šak uvydýte, ket si ju zabeštelujete.
Na záver skúste svojou skvelou fraštačtinou pozvať čitateľov Hlohovského žurnálu k vám, na Bereg. Tam, kde príroda vďaka manželom Oláhovcom čaruje a kam sa budú chcieť určite opäť vrátiť.
U nás sa škerá šeci. Nyje len orechy. A nyje len v septembri. Ket neverýte, dójdyte kuknút. Smýchu sa nezdržýte.
A ozaj, treba sa k vám vopred objednať?
Netreba, ale je to tak lepši. Dám vám telefón? Stete?
Tak píšte, diktujem:
Nuladevatnulapet
sedemnulaosem
jennaosemdevat
Durko, velice dobre sme si podebatuvaly. Dakujem vám pekne a určyte vás dojdem volakedy kuknút.
Helena Pekarovičová
