Ostatné tri roky (2018 – 2020) sa nesú v duchu pripomienky života i diela Milana Rastislava Štefánika, no i všetkých dôležitých historických okolností, ktorých bol súčasťou. V prvom prípade išlo o sté výročie vzniku Československa, na ktorom mal významný podiel, v druhom prípade to bola storočnica pripomienky jeho tragickej smrti a v tomto roku si pripomíname okrúhlych 140 rokov od jeho narodenia.
Rok 2020 je však aj rokom výročí ďalších osobností, ktoré so Štefánikom spolupracovali. Máme na mysli najmä prvého Československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka – v jeho prípade je to 170 rokov od narodenia. Aktuálne máte možnosť spoznať osudy týchto mužov v prebiehajúcej výstave Vlastivedného múzea v Hlohovci s názvom Žiť večnosť v sekundách. Výstava potrvá až do 27. septembra. O spomínaných zakladateľoch Československa sa máte možnosť dozvedieť veľa zaujímavých informácií prostredníctvom textov, ale aj množstva historických i aktuálnych fotografií, ktoré mapujú ich život, no aj symbolický odkaz v podobe rôznych pamiatok. Expozíciu dopĺňajú rôzne predmety vzťahujúce sa k činnosti či odkazu spomínaných mužov. Pre náš hlohovský región je zaujímavé, akým spôsobom sa tieto osobnosti vpísali do vedomia občanov mesta a ako uchovávajú ich odkaz. Logicky, oveľa badateľnejšie je to v prípade Štefánika, preto mu venujeme najväčší priestor.
Milan Rastislav Štefánik vyrastal v rodine evanjelického farára v Košariskách. Celý kraj jeho rodiska bol ovplyvnený štúrovsko-hurbanovskou tradíciou, ktorá sa vpísala aj do rodokmeňa Štefánikových predkov. Jeho stará matka z otcovej strany Ľudovíta Mária Šuleková bola sestrou Viliama Šuleka, účastníka slovenského povstania počas meruôsmych rokov. Vilko Šulek spoločne s Karolom Holubym boli uhorskými „krvosúdmi“ odsúdení a popravení v chotári obce Beregseg, od roku 1948 Šulekovo (meno si obec zmenila a prevzala po Šulekovi počas pripomienky 80. výročia jeho popravy), ktoré je dnes súčasťou Hlohovca. Táto súvislosť bola jedným z argumentov, prečo v roku 2009 bolo Hvezdárni a planetáriu v Hlohovci prepožičané Štefánikovo meno. Druhý dôvod bol ten, že práve toto zariadenie pokračuje v Štefánikovom odkaze pozorovaním slnka. Dobre vieme, že Štefánikovou vedeckou doménou bolo práve pozorovanie slnka a výskum slnečnej koróny.
Ďalšia štefánikovská stopa nás dovedie na hlavné námestie do Hlohovca, ktoré počas prvej ČSR i druhej svetovej vojny nieslo meno po Štefánikovi. Po viedenskej arbitráži koncom roka 1938 pripadli časti južného Slovenska Maďarsku. Do tohto územia patrili aj Šurany, kde stála Štefánikova socha, ktorá bola v tom čase presunutá na námestie do Hlohovca a stála tam až do konca vojny. Pre kompletnosť pamäťových stôp na Štefánika v meste dodajme, že jedna z najstarších ulíc Hlohovca nesie aktuálne jeho meno. V susednom Leopoldove v areáli pevnosti, neskôr väznice, na väzenskom námestí stál od roku 1938 pamätník M. R. Štefánika.
Na výstave je krátky priestor venovaný tiež okrúhlemu výročiu Karla Čapka – konkrétne si pripomíname 130 rokov od jeho narodenia. I jeho meno je spojené s procesmi, ktoré sa stali účasťou vzniku a upevňovania prvej Československej republiky.
Karel Čapek, jedna z najväčších osobností českej literatúry medzivojnového obdobia: český prozaik, básnik, dramatik, prekladateľ, novinár, scenárista, autor kníh pre deti, libretista, estetik, kritik, filozof, predstaviteľ umeleckej generácie, ktorá vzišla z aktivít predvojnovej moderny; spisovateľ, ktorý zasahoval a pôsobil ďaleko za horizont literatúry. K. Čapek nadviazal priateľstvo s Tomášom Garriguem Masarykom hneď v prvých dňoch vzniku republiky a trvalo až do prezidentovej smrti. Čapkovi vyslúžilo označenie oficiálneho spisovateľa a hovorcu hradu. Výsledkom vzájomného priateľstva Čapkova s Masarykom bola kniha Hovory s T. G. Masarykem.
S krajom blízkym Hlohovcu spája Karla Čapka návšteva v neďalekej obci Rumanová. Prítomnosť českého spisovateľa v obci niekdajšieho tzv. „veľkého“ hlohovského okresu sa viaže na osobu Maximiliána Schwarza. Schwarz bol vzdelaný agronóm, absolvent Poľnohospodárskej akadémie v Halle. Bol odborníkom na pestovanie vína a tabaku. Mal rád umenie, stýkal sa s pražskou umeleckou bohémou a na svoje majetky v Zemianskych Sadoch a Rumanovej pozýval reprezentantov českej smotánky. V júli roku 1935 prijali pozvanie do Rumanovej Karel Čapek a spisovateľka Oľga Scheinpflugová, ktorí sa vracali z cesty po Dolomitoch, kde sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Doklad Čapkovho priateľstva so Schwarzom dokladá okrem korešpondencie aj jedna poviedka uverejnená v roku 1935 v Lidových novinách s názvom Tabak, kde sa nepriamo spomína práve Rumanová: „Krajina s tabákovým polem vypadá exoticky, i když z ní vykukuje nitriansky Zobor.“
Výstava v múzeu je dobrou príležitosťou, ako si oživiť a doplniť vedomosti o spomínaných osobnostiach a dozvedieť sa viac o ich vzťahu k nášmu regiónu.
