Mária Hudcovičová minulý rok úspešne vyštudovala pedagogiku na Trnavskej univerzite. Hneď po vysokoškolskom štúdiu sa jej podarilo zamestnať sa na Gymnáziu Ivana Kupca v Hlohovci, kde sama pred pár rokmi úspešne zmaturovala. Svoj prvý pracovný rok v poslaní učiteľky však netrávi za katedrou, ale doma vo svojej pracovni…
Učíš prvý rok a hneď si musela vstúpiť do dištančného vzdelávania.
Normálne vyučovanie, bez rúšok, dezinfekcie a ďalších obmedzení som si vyskúšala len minulý školský rok v rámci praxe. Našťastie som to stihla ešte pred marcom, ale bolo to len zopár hodín. Keď som v septembri nastúpila, vedela som, že to nebude ľahké a aj som predpokladala, že sa opäť začne učiť online. Tak sa aj stalo a už vyše pol roka vyučujem dištančne.
Ako vyzerá tvoj deň, keď učíš online?
Učím matematiku na nižšom stupni osemročného a aj na štvorročnom gymnáziu. Učím 5 tried v rôznych ročníkoch, takže mám matematickú „všehochuť“. Hodiny si chystám dopredu. Vstanem, presuniem sa do pracovne a začnem rovno učiť. Ak mám niektoré hodiny voľné, stíham sa najesť, opraviť písomky, opravovať domáce úlohy, či chystať si hodiny. Poobede okolo štvrtej a večer okolo ôsmej si dávam pauzu na hodinu-dve a venujem sa rodine. Inak trávim väčšinu času v pracovni a opravujem úlohy, chystám si hodiny, písomky, atď. Počítač vypínam okolo desiatej-jedenástej večer.
Priblíž nám ako prebieha online hodina s Máriou…:)
Začiatok hodiny sa vždy snažím venovať rozhovoru so študentmi, na klasické (nematematické) témy. Potom postupne prejdeme do matematiky. V rámci možností sa snažím zapájať študentov do hodiny, ale táto časť je oproti klasickej prezenčnej výučbe náročnejšia, pretože študentov nevidím. Na druhú stranu však online výučba otvorila dvere všetkým interaktívnym cvičeniam, modelom, aplikáciám, videám, ktoré sa dajú veľmi jednoducho zakomponovať do vyučovania.
Mávaš pred hodinami trému? Nebojíš sa, že keď sa začne vyučovať klasicky, bude to náročná zmena?
Počas online hodín sú hlavne starší študenti veľmi tichí a niekedy ani nemám pocit, že ma niekto počúva, takže nemávam trému, ale ak sa vrátime k prezenčnej forme, asi budem mať zo začiatku trému. Zrazu sa všetci na mňa začnú pozerať (smiech). Nemyslím si však, že samotný prechod k prezenčnej výučbe bude náročný. Skôr si myslím, že hybridné vzdelávanie (teda zároveň učiť aj prezenčne aj online), ak u nás nastane, bude veľká výzva. A to nie len pre mňa.
A čo s písomkami? Myslíš, že deti nepodvádzajú?
Písomky v online vzdelávaní sú jeden z najproblémovejších aspektov. Veľa žiakov sa spolieha na to, že odpíšu od iných. A áno, stáva sa to aj mne. Zo začiatku roka som vytvárala veľa typov písomiek, niekedy aj každému zvlášť. Postupne edupage (program, cez ktorý píšeme písomky) pridal možnosť viacerých variantov písomiek, ktoré ja vytvorím a edupage náhodne vygeneruje jeden variant každému žiakovi. Toto teraz aktívne využívam. Zaberá to veľmi veľa času. Ak by som im však vytvorila jednu písomku a nechala ich poodpisovať odpovede, doplatili by na to neskôr. Dané učivo by im o rok, dva chýbalo. Špeciálna kapitola sú ešte mobilné aplikácie, ktoré žiakom vedia vypočítať niektoré typy príkladov. Snažím sa preto písomky tvoriť tak, aby ukázali skôr svoje vedomosti a chápanie problematiky, ako len samotné vypočítanie príkladu.
Vedia sa študenti sústrediť? Dá sa na online hodine aj trochu zažartovať a byť uvoľnený?
Nie všetky triedy sú komunikatívne, ale aj jednoduchý rozhovor na začiatku hodiny môže uvoľniť atmosféru. Pre vzdelávanie je dôležité, aby sa žiaci cítili uvoľnení a bezpečne. Žartovaním a „meme obrázkami“ (vtipné internetové koláže) k téme sa to dá tiež jednoducho docieliť. So študentmi sa pracuje v takejto prijemnej atmosfére oveľa lepšie. Viac sa sústredia a neboja sa klásť otázky. Samozrejme, nefunguje to vždy a na všetkých žiakov. Ak majú, napríklad, doma niečo, čo ich rozptyľuje, nesústredia sa na hodinu a ja to neviem ovplyvniť.
Čo učiteľský kolektív? Aké máte vzťahy?
Musím priznať, že s učiteľským kolektívnom netrávim v poslednej dobe až tak veľa času, keďže sa pandemická situácia vyvinula takým smerom, že učíme z domu. Kým sme však učili zo školy, diskusie s kolegami boli pre mňa obrovským prínosom, hlavne zo začiatku, kedy som vôbec nevedela ako fungujú niektoré veci na našom gymnáziu a aj v školstve všeobecne. S niektorými učiteľmi si vykám, s niektorými tykám. Priznávam, prišlo mi to na začiatku veľmi zvláštne. Postupne som si na to zvykla a určite pomohol aj fakt, že všetci učitelia boli veľmi milí a ochotní odovzdať mi svoje znalosti a zdieľať so mnou svoje skúsenosti. Vážim si, že ma považujú za rovnocennú osobu, i keď mám o 10-20 menej rokov praxe ako oni.
