Z histórie domu Rádu sv. Františka v Hlohovci možno vyčítať tieto kronikárske záznamy, ktoré hovoria o tom, že choroby sa Hlohovcu nevyhýbali ani v minulosti:
– Roku 1708 zúril v Hlohovci peštiš, ktorý si vyžiadal za obeť 3300 ľudských životov.
– Roku 1711 znova peštiš pustošil po celom okolí. V kláštore zomrelo 5 pátrov a mnoho klerikov. V tej dobe stala sa dojímavá udalosť, ktorá skutočne zaslúži spomienky. Neďaleko kláštora, pri kláštornej pajte (stodole) vypukol v noci oheň. Z kláštora, ktorí boli nažive, išli ratovať a hasiť. Išli pátri, frátri, klerici. Jeden klerik menom František Klarus z horiaceho domu zachránil ženu v peštiši onemocnelú, klerik nakazený hroznou chorobou na štvrtý deň zomrel a po ňom od neho nakazení zomreli i mnohí domáci počtom 30.
– Roku 1747 zúrila epidémia na statok. Maštale, dvory, chlievy boli prázdne, ba i hydina vyhynula. Od nakazeného mäsa mnohí ľudia pomreli, zvlášť v okolí Trnavy.
– Roku 1806 následkom chytľavých chorôb len v januári zomrelo v Hlohovci 150 ľudí.
– Roku 1830 začas sa šíriť mor (peštiš), a to od 16. júna vo Sv. Petre tretina ľudí vymrela. Na Zábraní jeden deň 10 ľudí zomrelo. V Hlohovci od 3. augusta do 17. septembra 500 ľudí zomrelo. Mor až 9. októbra prestal sa šíriť. Ľud procesiami sa hrnul do kostolov a spieval „Tedeum“.
– Roku 1848 v máji sa začal šíriť týf, ľud mrel zvlášť mládež, veľmi mnohí občania mesta zomreli následkom nákazy, liekov proti nej nebolo.
– Roku 1849 v máji následkom vojny začala sa šíriť cholera, v Hlohovci zomrelo 100 ľudí, v Pastuchove 65 ľudí.
– Roku 1866 v októbri došla znova cholera, následkom toho, že mnoho rôzneho vojska chodilo krajinou hore-dolu a s tým nákazlivú nemoc, choleru, prenášalo, obyvateľstvo na desatinu vymrelo.
FOTO: Mariánsky barokový stĺp na Námestí sv. Michala z roku 1739 bol postavený po morovej epidémii. Autorka kresby: Gabriela Halás.
