Úsmevne o Hlohovci

Mesiac apríl je tradične okrem nevyspytateľnosti a premenlivosti počasia spojený aj s humorom a zábavou. Aby sme nezostali dlžní niečo čitateľom ani zo súdka dobrej nálady, prinášame niečo na pobavenie a možno aj na zamyslenie… A ak si aj vy pamätáte podobné humorné poznámky či doberačky, pošlite nám ich do rubriky Úsmevne o Hlohovci.

Vraví sa, že v múdrosti našich predkov vloženej do rôznych prísloví, úsloví a porekadiel je veľký kus pravdy. Tak som postupne zozbieral niečo z toho, čím pokladnicu ľudovej slovesnosti obohatil za stáročia Hlohovec, resp. Hlohovčania. Nuž posúďte sami… Žeby to bola pravda, čo sa o nás vraví? 

Frašták išól, Frašták prišól = nič nevybavil
Pamat mu nesahá ani po Frašták = málo si pamätá
Išól z Hlohovca do Fraštáku = robiť zbytočné veci
Lavá ruka je židova či fraštacká = mať nečestné úmysly
Zmizol jak pena z fraštackého piva = rýchlo sa stratil
Volný jak Ronchettiho pes = byť prieberčivý, vyberavý (Ronchetti bol hlohovský richtár)
Lenivý jak Ronchettiho kone = byť lenivý
Pískala mašina na Bereseg = sľúbiť nesplniteľné
Ve Fraštáku ti naleju trojchlapového vína = veľmi kyslé víno – toho, kto ho pije, musia traja držať
Ve Fraštáku ti odkroja chleba, že cezen vidíš až do Vídne = byť lakomý

Hlohovčanov si doberali často Beresečania a Mestečania. V prvom prípadne napríklad, keď bol chýrny fraštacký jarmok. Beresečania posmešne hovorili:

– Hlohovčania, zahrajme sa na jarmek!

Potom spustili známu pesničku:

Ve Fraštáku jarmek chýrny,
dvoje hrable, jenny villy,
dva kohúty opršané
a tri kone slepé, chromé.

Táto slovná prekáračka vždy dopomohla k tradičnému koloritu jarmoku – k bitke.

Aby to nevyznelo veľmi negatívne, tak treba spomenúť českého cestovateľa Františka Václava Peřinku, ktorý v roku 1934 vyslovil upokojujúcu myšlienku o tom, že na každé mesto či dedinu jestvuje oveľa viac nelichotivých označení ako tých opačných.