Odpoveďou môže byť výnimočný a krásny projekt s názvom: „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?“, ktorý už tretí rok v predvianočnom čase spája celé Slovensko pre dobrú vec. Jeho iniciátorkou je pani Janka Galatová, ktorá založila facebookovú skupinu s rovnomenným názvom a oslovila svojich známych, aby sa zapojili do zbierky darčekov pre seniorov v domovoch dôchodcov. Vďaka dobrým ľudom vyzbierali spoločne takmer 700 krabíc a potešili tak nič netušiacich ľudí, pre ktorých to bol možno jediný darček, ktorý pod stromčekom našli. V roku 2019 bola koordinátorkou tohto krásneho projektu v Hlohovci reprezentantka Slovenska v atletike na letných paralympijských hrách v roku 2008 a v roku 2012, Slovenka roka 2012 v kategórii šport, špeciálna pedagogička Mgr. Hana Kolníková, ktorá odpovedá na otázky Hlohovského žurnálu.
Koľko dobra ste našli v ľuďoch minulý rok ako koordinátorka projektu „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?“
Veľa. Zbierku vianočných krabičiek pre seniorov som zahliadla na Facebooku. Zahriala ma pri srdci, lebo som si vďaka nej spomenula na svoje detstvo. Navštevovala som internátnu školu pre slabozraké deti a v období adventu nám zvykli prichádzať takéto krabičky od detí z iných krajín. Boli to krabičky plné prekvapenia ale i lásky a priateľstva na diaľku. Deti nám do nich dávali ich obľúbené sladkosti, hračky, školské potreby, vlastnoručne vyrobené vianočné ozdoby a napísaný pozdrav. My sme si potom na mape pozerali, kde náš kamarát býva.
Dostať darček od „neznámeho“ človeka je naozaj krásny zážitok. Predovšetkým v predvianočnom čase, keď nemá človek pri sebe svojich blízkych a cíti sa osamelo. Preto som si povedala, že seniori z Hlohovca nesmú byť z tejto zbierky vynechaní.
Čo všetko ste museli ako koordinátorka zabezpečiť, aby sa dobrá vec podarila a priniesla radosť tým, pre ktorých bola určená – našim seniorom v domovoch dôchodcov?
Prvou úlohou koordinátora je zabezpečiť odberné miesto a v meste a blízkom okolí zbierku spropagovať. Najskôr sme krabičky zbierali u nás v byte, no keďže sme pracovali v Bratislave, potrebovala som miesto, kde by ich mohli ľudia nosiť počas celého dňa. Pánovi Ivanovi Baranovičovi sa podarilo vybaviť skvelé odberné miesto – Hotel Jeleň. Ochotný personál tohto hotela po celý čas krabičky zbieral a uskladňoval. Ja s mojou rodinou sme ich potom autom prevážali do nášho bytu. Ďalšou mojou úlohou bolo každú krabičku otvoriť, skontrolovať, či je v nej všetko, čo by malo byť, prípadne či v nej nie sú veci, ktoré by byť nemali (veľmi často sa v nich nachádzalo obnosené šatstvo) a krabičky medzi sebou obsahovo „vyrovnať“. Každý človek naplnil krabičku podľa svojich možností. Boli krabičky, kde boli darčeky za 7 € a tiež také, v ktorých boli v hodnote 70 €. Nebolo by od nás pekné, keby boli dvaja seniori spolu na izbe a dostali by práve tieto dve rôzne krabičky. Z toho dôvodu sme ich museli navzájom obsahovo „vyrovnať“. S finálnou prípravou krabičiek mi pomohli moji blízki a tiež skvelá Helenka Pekarovičová. Táto fáza nám trvala celé dva dni. A to už sa mi v srdci rozlievala radosť, pretože krabičiek, naplnených láskou, sa pre našich seniorov zozbieralo oveľa viac, ako som očakávala. Pamätám si, že krabičiek sme doma mali viac ako 250.
Zrejme to pre vás nebolo jednoduché, každé ráno cestovať do práce v Bratislave, vracať sa až večer a popri tom sa venovať naplneniu tejto krásnej myšlienky.
Keďže som sa počas celého štúdia venovala vrcholovému športu a teraz vediem súkromné poradenské centrum, nie som zvyknutá na voľné dni. Podstatná bola pre mňa myšlienka. Samozrejme, boli aj náročné dni, kedy sme prišli z Bratislavy o ôsmej večer, išli sme na Hotel Jeleň naložiť plné auto krabičiek a následne ich vynášali do bytu na 6 poschodie. Najnáročnejší bol asi záver zbierky, kedy sme už mali vyzbieraných dostatok krabičiek pre seniorov v našom meste a tie stále pribúdali. Ľudí sa zastaviť nedalo, a vlastne sme ani nechceli, a tak nám nič iné nezostávalo, len krabičky zhromažďovať ďalej. Keď sme zistili, že máme dostatok krabičiek pre seniorov zo Zariadenia pre seniorov Harmónia v Hlohovci, to bol náš prvotný cieľ, pripravili sme krabičky aj pre seniorov z Humanusu. Napokon bolo krabičiek toľko, že sme oslovili aj Zariadenie pre seniorov v Križovanoch nad Dudváhom. V tejto dedine je moja mamina riaditeľkou školy a tak zabezpečila, že vianočné darčeky vo vyzdobených krabiciach od topánok seniorom rozdali deti s kultúrnym programom. Aj v zariadeniach pre seniorov v Hlohovci sa vianočné krabičky odovzdávali počas milých slávností, kultúrny program zabezpečila Folklórna skupina Šulekovo pod vedením pani Olinky Mičkovej.
Čitateľov Hlohovského žurnálu bude iste zaujímať, kto je tento rok koordinátorom „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?“ v Hlohovci a ako sa môžu zapojiť do tohto krásneho projektu.
Tento rok som sa do zbierky pre Hlohovec zapojiť nemohla. Pracujem s deťmi s ťažkým zdravotným znevýhodnením a z toho dôvodu sa snažíme čo najviac izolovať od možnej nákazy koronavírusom. Ďalším dôvodom je, že sme sa presťahovali do Bratislavy. Tajne som však dúfala, že naši seniori nezostanú bez krabičiek, naplnených láskou. Veľmi som sa potešila, keď som zistila, že Hlohovec má pre tento rok nahláseného nového koordinátora. Je ním pani Katarína Štrbová. Ak by čitatelia Hlohovského žurnálu chceli obdarovať našich seniorov, krabičku môžu priniesť do Pastoračného centra Krtko vo františkánskom parku. Pani Katarínu Štrbovú môžu kontaktovať aj prostredníctvom e-mailu katarinastrbova@gmail.com alebo cez Messenger.
V živote každého z nás sú chvíle, kedy nám chýba šťastie, radosť a láska. A nie vždy máme možnosť pomôcť. Prostredníctvom tejto úžasnej zbierky to dokážeme. Verte, že darovať pocit zmysluplnosti je pre každého seniora jeden z najkrajších darčekov. Ďakujem vám, milí Hlohovčania, za všetku lásku, radosť a šťastie, ktoré do krabičiek vkladáte.
