V čase korony a zákazu vychádzania je dôležité udržiavať si dobrú nielen psychickú kondíciu, ale aj tú fyzickú. Ak sa vám to, no najmä vašim deťom, nie veľmi darí, tak aspoň pouvažujte nad tým, akému športu by sa mohli venovať, keď tieto dní plné obmedzení pominú. Jeden dobrý tip nám ponúkol aj tréner a funkcionár hlohovského futbalového klubu FC Slovan Hlohovec Roman Krajčo. Okrem práce s deťmi a organizačného zabezpečovania chodu klubu ešte stále vybehne na majstrovské zápasy v nižšej lige, kde oblieka dres Koplotoviec.
Skúste nám priblížiť, ako ste sa dostali k futbalu. Absolvovali ste aj hráčsku kariéru a s akými úspechmi, a ako ste sa napokon stali trénerom a športovým funkcionárom.
Futbal sprevádza môj život od malička, pretože v našej rodine je futbal, ako sa vraví, náboženstvom. Krstný otec hrával za Trnavu, bratranec hrával za Trnavu, aj ja som hrával za Trnavu. Bratranec je momentálne aj hlavným trénerom A-mužstva v Trnave. Sme rovesníci, vyrastali sme spolu, takže sme stále boli na ihrisku aj s futbalovou loptou. To bolo naše. Ešte s ďalším o dva roky mladším bratrancom sme boli taká futbalová trojica. V piatich rokoch ma otec doviedol na futbalové ihrisko. Ako malý chlapec som začínal miniligou, ktorá sa v Hlohovci organizovala. Tu som hrával do nejakých ôsmich rokov. Odtiaľ sa potom robil výber chlapcov do dvoch vtedy fungujúcich klubov v Hlohovci – buď na Slovan alebo do Petra. V Hlohovci som hrával do sedemnástich rokov, potom som si vyskúšal, ako chutí futbal v Trnave. Tam som odohral dva roky. V mojej hráčskej kariére sa stala aj taká nepríjemnosť – mal som autonehodu, čo ma pribrzdilo vo výkonoch a športovom raste. Po zotavení som sa k futbalu vrátil. Hrával som za obce v okolí Hlohovca – za Dvorníky, kde bola výborná partia väčšinou Hlohovčanov. Pomaly sa nám podarilo prepracovať sa zo siedmej ligy až do štvrtej. Po pôsobení v Dvorníkoch som sa vrátil do Hlohovca, kde sa futbalu venujem až doteraz. Roky však pribúdajú a postupne som začal premýšľať, čo ďalej, pretože pri futbale som chcel naďalej zostať. Tak som sa rozhodol venovať sa trénerskej a postupne aj funkcionárskej činnosti. Aj za podpory Mariána Svíbu som sa rozhodol prijať úlohu koordinátora športovej činnosti mládeže v našom klube, ktorej sa venujem približne päť rokov. Celoročne realizujem nábor nových detí. Minulý rok som začal s náborom detí už v predškolskom veku, od štyroch rokov. Zároveň deti predškolského veku a prvákov aj trénujem. Do mojej kompetencie patrí organizačné zastrešenie mládeže až do pätnástich rokov. Snažím sa organizovať rôzne medzinárodné, národné i oblastné turnaje. V tom nám výrazne pomohla aj umelá hracia plocha, ktorá skvalitnila jednak športovú prípravu členov klubu na všetkých úrovniach a jednak umožnila aj organizovanie viacerých už spomínaných turnajov. Minulý rok som zorganizoval turnaj, kde prišli okrem slovenských tímov (Spartak Trnava, ŠK Slovan Bratislava) aj družstvá z Poľska (Cracovia Krakow, Górnik Zabrze) a Čiech (Sigma Olomouc). Snažíme sa takto deťom sprístupňovať kvalitné zápasy s kvalitnými mužstvami. Iba silnou konkurenciou môžu napredovať. To všetko sa nám odzrkadlí potom v budúcnosti.
Akými najväčšími úspechmi sa môžete pochváliť ako tréner? Prípadne podarilo sa Vám vychovať nejaký talent – ako sa uplatňujú títo chlapci?
V napredovaní nám pomáha aj fakt, že klub má podpísanú spoluprácu s FC Spartak Trnava, na čom som sa podieľal aj ja. Máme teda veľmi dobré vzťahy s jedným z najlepších a najväčších klubov na Slovensku a deti, ktoré majú perspektívu a sú u nich vyhliadky na to, že môžu nastúpiť v prvoligovom zápase, postupne posúvame o level vyššie – teda do Spartaka. Z tých chlapcov, čo som trénoval ja, hoci trénerstvu sa venujem zatiaľ iba sedem rokov, sa mi podarilo dostať do ligových družstiev štyroch chlapcov. Títo chlapci majú okolo 13 rokov, čo je ešte skoro, no postupne sa ich športová kariéra formuje a vyzerá to nádejne. Predchádzajúci tréneri vychovali viacerých dobrých hráčov. Aktuálne máme jedného ligistu, Patrika Daneka, ktorý nastupuje v drese Nitry. Trénoval ho Ján Škreňo, ktorý momentálne vedie A-mužstvo. Našim zámerom je, aby za mužské áčko hrali hlavne Hlohovčania a mali sme tam aj hlohovského trénera, ktorý pozná pomery v klube i v meste. Ako som spomínal, ak sa objaví dobrý hráč, tak je možnosť, aby si vyskúšal v Spartaku inú tréningovú jednotku, porovnal svoje sily a dostal sa do náročnejšieho konkurenčného prostredia, ktoré ho lepšie preverí. Napríklad v družstve máme dvadsať chlapcov, ktorí, samozrejme, nie sú výkonnostne vyrovnaní, sú tam rozdiely. A takto si tí najlepší v Spartaku v rámci väčšej konkurencie lepšie zmerajú sily a kvalitu. Chceme, aby si títo chlapci skúsili aj iný tréningový proces a uvidí sa, či na to majú, či zostanú, alebo sa vrátia späť.
Je stále záujem o futbal medzi mladými? Vidíme, že do popredia sa dostávajú v masívnejšom meradle aj iné športy (napr. florbal, v Hlohovci populárna hádzaná).
Myslím si, že napriek tomu, že dnes je pri výbere športov konkurencia, je to celkom dobré. Máme v klube zaregistrovaných okolo 170 detí, čo je pekný počet – predprípravka, prípravka, žiacke družstvá a dorastenecké družstvá. Nám ide najmä o to, aby deti športovali. Nechcem ich do futbalu nútiť, ale prirodzenou cestou priviesť k radosti z hry. Aj keď začnú futbalom, nemám problém s tým, že pri svojom formovaní prejdú neskôr na iný šport, v ktorom sa nájdu. Dôležité je, aby mali deti pohyb, aby nesedeli doma, aby vykonávali cielenú činnosť pre zdravie i celkový dobrý pocit.
Ako sa v praxi a pri tréningovom procese zhodnocuje využívanie umelej hracej plochy, ktorú máte k dispozícii?
Momentálne je približne 20-30% detí z okolitého vidieka, zvyšok je z Hlohovca. Aj sa o to snažíme, aby sme prilákali tieto deti – obraciame sa na všetky strany. Ponuka záujmových či športových krúžkov je široká, takže každé jedno dieťa, ktoré získame pre šport, je pre nás dôležité. Tomuto všetkému nahráva aj nová umelá hracia plocha. Máme 9 mládežníckych kategórii plus mužov. Pre všetkých bol problém zmanažovať tréningy na jednej hracej ploche, zatiaľ čo teraz je to oveľa lepšie a umelá hracia plocha sa dá veľmi dobre používať v každom ročnom období. Vieme vytvoriť taký tréningový proces, ktorý je pre každú kategóriu adekvátny. Dokážeme zabezpečiť tréningy päť dní v týždni. No stále uvažujeme o tom, že by sme vybudovali ešte jednu hraciu plochu.
Koronavírus výrazne zasiahol do života ľudí, a teda isto aj do tréningového procesu a aj organizovania súťaží. Ako vyzerá chod klubu v tomto období, keď aktuálna situácia obmedzila súťažné zápasy?
Aktuálne pre zhoršenú epidemiologickú situáciu neprebieha žiadny tréningový proces. Všetko je na individuálnej báze. Tréneri sa snažia dávať „domáce úlohy“. Ešte pred novým rokom sa dalo trénovať 5 + 1, teda päť hráčov plus jeden tréner, čo sa mi zdá nelogické z toho dôvodu, že takto máme nepárny počet hráčov. Ak by to bolo aspoň 3 + 3, alebo by sme dali deti do párov, bolo by to lepšie. Tento nepárny počet bol zvolený tak od stola, odtrhnutý od športovej a tréningovej praxe a zdá sa mi to antišportové, no museli sme sa s tým vyrovnať. Momentálne prebieha aj zimná prestávka, no už okolo 15. januára sme vždy začínali so zimnou prípravou. Teraz je to všetko posunuté a očakávame, aké budú ďalšie inštrukcie od Slovenského futbalového zväzu, aby sme vedeli, ako si nadstaviť tréningový proces, aby to bolo podľa platný pravidiel. Musím povedať, že korona nám naozaj skrížila plány. Minulý súťažný ročník sa anuloval, teraz by sa malo začať začiatkom marca, no zrejme ani tento termín nebude dodržaný. Je to škoda, a je mi to aj ľúto, pretože už dva roky máme záujem postúpiť do druhej ligy. Minulý rok sa umiestnili naši žiaci prví . Súťaž sa však skončila predčasne, výsledky sa z toho dôvodu anulovali. Tento rok sú opäť na najvyšších priečkach. Športovo na postup jednoznačne majú, iba okolnosti nám neprajú. Chceme ukázať aj mladším hráčom, že sa oplatí zabojovať na tréningoch i v zápasoch a tieto výsledky sú pre nich takým dobrým motivačným momentom.
Zoznamujete detí aj s bohatou a úspešnou futbalovou tradíciou hlohovského klubu?
Okolo vestibulu chodí množstvo ľudí, máme tam umiestnené dve pamätné tabule – jedna venovaná výbornému trénerovi, Hlohovčanovi, Michalovi Vičanovi a druhá bola osadená pri storočnici hlohovského futbalu. Sú to také pripomienky, ktoré si všímajú najmä rodičia a tí potom deťom vysvetľujú, kto a čo to boli za ľudia a udalosti, ktoré sa v hlohovskom futbale v minulosti stali. Je to aj taký dobrý motivačný prvok pre deti, pýtajú sa maminy, ocina, aby im to bližšie vysvetlili, čo to na tých tabuliach je napísané. Je to niečo, čo tým deťom dá víziu v zmysle, že „nemusím skončiť iba v hlohovskom futbale“, že môžem mať túžbu a môžem napredovať, že si ma niekto všimne a môžem byť úspešný.
Ako a kde vás možno kontaktovať v prípade, že deti či ich rodičia budú mať záujem stať sa súčasťou klubu?
Na záver pozývam všetky deti, nech si prídu vyskúšať tréning, nech sa k nám prídu pozrieť. Hoci nábor robíme dvakrát do roka, môžete sa prísť pozrieť a ohlásiť kedykoľvek. Vždy niekto na štadióne je. Ak má dieťa záujem, nech si to skúsi. Možno o týždeň už nepríde a možno ho to chytí a bude tréningy navštevovať pravidelne. Nechávam deťom priestor, nech sa rozhodnú, či ich to zaujme. Od rodičov, ktorým vyrastú chlapci, zberám malé čísla kopačiek a tie potom požičiavam týmto začínajúcim chlapcom, aby si to skúsili. Rodičia tak nemusia hneď investovať veľké peniaze, keď po dvoch-troch tréningoch to možno dieťa prestane baviť. Ak vyrastie, kopačky vráti. Vtedy už vieme, že bude pokračovať, tak mu môžu rodiča zabezpečiť ďalšie a ja tie malé môžem potom požičať ďalšiemu začínajúcemu chlapcovi. Zaujíma nás tiež, ako sa dieťa prejavilo po tréningu i doma, či sa pýta na tréning, či ho to chytilo, či bolo šťastné, usmiate, atď. Dieťa zistí, že na tréningu to nie je iba o kopaní lopty, ale je to aj o iných veciach, trošku komplexnejších. Všetky deti sú vítané.
Kontakty:
FC Slovan Hlohovec, Nábrežie A. Hlinku 7, Hlohovec
Ing. Roman Krajčo, tel. kontakt: 0908 759 021 (volajte v pondelok a v piatok od 15:00 do 18:00)
Facebook: FC Slovan Hlohovec
