Veľkonočné jedlá nášho regiónu

0
158

Termín Veľkej noci sa pohybuje podľa lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa je prvá po splne mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Začiatok nového hospodárskeho roka viazal na seba množstvo obradných úkonov. Jedným z prostriedkov bola aj príprava a konzumácia obradových jedál.

Najväčším sviatkom jarného obdobia bola Veľkonočná nedeľa. Na obed sa končil dlhý, štyridsaťdňový pôst a mohli sa jesť jedlá, ktorých časť sa dala ráno posvätiť v kostole. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, maslo, varené vajíčka. Na Veľkú noc sa vajíčka často jedli len uvarené. Dodnes si spomínam, že sme varené vajíčko mali ako predjedlo pred slávnostným nedeľným obedom po príchode z kostola. Mama uvarené a ošúpané vajíčka dala na tanier. Potom vajíčka po jednom prekrajovala na dve polovice. S kým sme si rozdelili vajíčko, ten nám mal počas celého roka pomáhať, ak by sme sa stratili, alebo by sa nám niečo stalo. Na Veľkú noc sa piekli koláče, ale jedla sa aj šunka a zásoby zo zabíjačiek. 

Viac

Pani Evka Urminská vo svojej kuchárskej knihe „Z kuchyne starého Fraštáku“ uvádza, že na Zelený štvrtok bolo zvykom pripravovať špenát alebo špenátovú polievku. Veľký piatok bol tichým dňom, kedy je zakázané „hýbat ze zemu“. Bolo nepredstaviteľné, že by ste v tento deň pracovali v záhrade, my sme dokonca nesmeli doma ani zametať. V tento deň ľudia jedli väčšinou makové šúľance, aby vraj mali peňazí ako maku.

Biela sobota sa niesla taktiež v znamení pôstu, návštev kostola ale aj obradu vzkriesenia. Cez deň sa jedla mliečna, alebo rybacia polievka. V niektorých rodinách večer po vzkriesení si domáci sadli k spoločnej večeri, ktorá pozostávala z calty, údenej šunky, uvarených vajíčok a čerstvého chrenu. V niektorých rodinách jedlo naložili do košíka a jedli ho až po vysvätení na nedeľnej bohoslužbe. Na Veľkonočnú nedeľu sa vo fraštackých domácnostiach pripravoval slávnostný obed, ktorý pozostával z mäsového vývaru a často aj pečenej kozľacej hrude, ktorú gazdinky plnili „nádivkou“. V pondelok sa šibačom pripravovala vysmážaná kozľacina, bravčové rezne a zemiakový šalát, údená šunka, chren, vajíčka, koláče a samozrejme niečo na zapitie.   

Evka Urminská uvádza v kuchárskej knihe niekoľko veľkonočných receptov (recepty uvádzame tak, ako ich autenticky zachytila autorka):

Pečené jahňacie stehno

Stehno z mladého jahniatka vykostíme, odblaníme, nasolíme, prešpikujeme cesnakom, pácujeme 24 hodín v náleve, pozostávajúcom z prevarenej solenej vody, rasce, borievok. Na druhý deň stehno z pácu vyberieme, okoreníme, posypeme rascou, majoránkou, rozmarínom, obložíme údenou slaninkou, podlejeme pohárom červeného vína, zakryjeme alobalom a dáme piecť. Pred dopečením alobal dáme dolu, aby mäso chytilo kôrku. Upečené nakrájame na plátky, obložíme opečenou slaninkou, čerstvým rozmarínom. Podávame so zemiakovou kašou a čalamádou.

Veľkonočný baranček

25 dkg polohrubej múky, 20 dkg cukru, 1 čajová lyžička prášku do pečiva, 4 vajíčka, 1 dcl oleja.

Oddeľ žĺtky od bielkov, vyšľahaj sneh a pridaj ostatné suroviny. Daj do vymastenej múkou vysypanej formy baránka a peč pri 160 stupňoch 1 hodinu. Upečeného ozdob bielou polevou alebo posyp práškovým cukrom a ozdob červenou mašľou.

Vianočka, okrúhla calta k Veľkej noci

(Recept je z druhého vydania kuchárskej knihy a je od pani Anny Škorvagovej, rod. Mačejkovej)

1 kg polohrubej múky, 0,5 l mlieka, 15 dkg rozpusteného masla, 15 dkg kryštálového cukru, 3 žĺtky, 4 dkg kvasníc, za hrsť hrozienok, trošku soli.

Múku preosejeme, zarobíme kvások, pridáme do múky, ďalej rozpustené maslo, žĺtky, cukor, hrozienka, soľ a zamiesime cesto. Necháme vykysnúť. Po vykysnutí rozdelíme na 5 častí, ktoré vyšuľkáme a zapletieme do vrkoča. Najskôr spolu tri, na to položíme spletené 2 časti. Potrieme vajíčkom a pečieme pri 180 stupňoch asi 20 minút. Z tohto istého cesta sa robili i zavinuté makovníky, ale aj calta, zavinutá do kruhu.

ilustr. foto, pixabay.com

Na záver vám ponúkam recepty, ktoré budem  tento rok pripravovať pre moju rodinu:

Vajíčkový šalát

8 uvarených vajec, 5 dkg mäkkej salámy, alebo šunky, 2 kyslé uhorky, 1 menšia cibuľa, 15 dkg majonézy, 1 kyslá smotana, 1 kápia.

Vajíčka pretlačíme na krájači na vajíčka, ostatné suroviny nadrobno nakrájame. Pridáme majonézu, kyslú smotanu. Šalát ochutíme soľou, horčicou, worčestrovou omáčkou. Na záver pridáme trošku  práškového  cukru.

ilustr. foto, pixabay.com

Salajkové rezy

Cesto: 300 g hladkej múky, 70 g Hery, 100 g práškového cukru, 1 celé vajce, 2 kávové lyžičky salajky, trochu mlieka.

Krém: 600 ml mlieka, 2 balíčky Zlatý klas, 2 polievkové lyžice hrubej múky, 200 g masla, 200 g práškový cukor, 2 ks vanilkový cukor.

Na doske spracujeme cesto a rozdelíme na 3 diely. Vyvaľkáme na veľkosť plechu. Pečieme na pomastenom plechu pri 150 stupňoch. Ešte horúce dáme dole z plechu (po vychladnutí sa cesto láme). Z mlieka, Zlatého klasu a múky uvaríme hustú kašu. Do vychladnutej pridáme maslo vymiešané s vanilkovým cukrom a práškovým cukrom. Rozdelíme na polovicu a naplníme osúchy. Vrchnú vrstvu posypeme práškovým cukrom.

Zdroje: Stoličná Rastislava: Jedlá a nápoje našich predkov, Urminská Eva: Z kuchyne starého Fraštáku

Autor: Helena Kolníková

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu