Výtvarné diela Radoslavy Hrabovskej boli vystavené v galériách po celom svete. Aj v ďalekej Číne. Radka vo februári 2018 absolvovala rezidenčný pobyt v čínskom Guanlan Printmaking Base Shenzen. Počas tohto pobytu vytvorila také grafiky, ktoré boli dokonca aj vystavené na feministickej výstave EXISTENCE 2018 – International Feminist Art Exhibition Changsa (medzinárodná feministická výstava). Neskôr vystavovala vytvorené grafiky z tohto worshopu na niekoľkých výstavách v Číne. Napríklad v roku 2020 v Múzeu Grafiky v Guanlane. Keďže sa osobne už výstavy Existence nezúčastnila, známi jej posielali aspoň fotografie ľudí, ktorí sa zastavili pri jej grafikách a vlastní katalógy z výstavy, v ktorých sú jej diela zaznamenané. Do Guanlanu sa dostala vďaka finančnej podpore rôznych ľudí. Nebola to dovolenka. Ale tvorivá pracovná cesta. Čas vtedy plynul inak, pretože bola bez rodiny. Nemusela variť, takže rodinné povinnosti na chvíľu odpadli.
Feministická výstava
Grafiky ručne prešívala: „Bola to feministická výstava. Vstup ihlou do papiera bol zámerný a je ako ja. Moje telo je po operáciách ako slovenská výšivka. Možno práve preto všívam stehy i do obrazov. Či už grafík, alebo plátien. A možno práve tieto zásahy sa v Ázii páčili.“ Dielo pod názvom Matka, kde je ženský akt s viditeľnými jazvami po materstve, bolo vystavené aj v Hlohovci na Zámku.
„V noci, keď som sa vracala z workshopu som si ľahla nad knihy o grafike a umelcoch a budila sa pri rozsvietenom svetle s hlavou na knihách.“ Vytvorila tri veľké grafiky – hĺbkotlače, z čoho jedna pozostávala z 2 matríc. Okrem toho vytvorila i niekoľko drevorytov, menšiu hĺbkotlač. „Museli mi vytvoriť i vhodný papier na úseku sieťotlače a napokon som vytvárala papierové odevy – naše tradičné, ľudové aj čínske.“ Odev i pokrývky hlavy ako svadobný, čepiec vydatej ženy a smútočný.
Aká som ja feministka so 4 synmi?
Keď sa vrátila z Číny, viedla korešpondenciu o výstave Existence, ktorá sa vtedy ešte len pripravovala. Vďaka rozhovorom, ktoré robila pre výstavné katalógy prenikla hlbšie do témy feminizmu. „Dávala som nahlas otázky v podobe diel“, hovorí Radka.
Uvažujúc nad kávou o feminizme práve spadla na Radkinho muža podprsenka: „Kto chce na mňa spáchať atentát?“, vykríkol, keď stál na balkóne. Patrila susedke nad nami. „Počas toho, ako sa manžel snažil vyhodiť podprsenku naspäť k susede, mňa osvietilo. Toto je zbraň!“. Tak vytvorila papierové podprsenky z ryžového papiera. „Reku, keď už som oficiálne feministka, tak pošlem do Číny ukážky prác na ďalšiu pripravovanú čínsku výstavu s témou o papieri.“ Bohužiaľ, podprsenky sa na čínsku výstavu nedostali. „Tromfol ma mongolský umelec s kresbami na toaletný papier“, dodáva s úsmevom Radka.
O čínskej pani upratovačke a orieškoch
Radkino rezidenčné pracovné štúdio bolo také zapratané, že keď odchádzala, chcela na pamiatku pani upratovačke niečo venovať. Ostatní umelci v rezidencii žartovali, že ju najviac poteší, keď Radka odíde, lebo konečne nájde po nej smetný kôš. Nakoniec pani upratovačka venovala niečo Radke…
V najväčšom štáte východnej Ázie Radke nechutilo. Chýbala jej čerstvá zelenina. Spočiatku bola hladná : „Niekedy som si nachádzala od iných hosťujúcich výtvarníkov malé pozornosti na stole v mojom štúdiu. Kávu, bonbón, ovocie, čo pre mňa znamenalo niečo ako sviatok. “ Ale pani upratovačka, hoc toho nemala veľa, mávala na stole oriešky, sušené ovocie, čo by Radke práve asi najviac vtedy chutilo.
Pani upratovačka nechodila na obed s hosťami rezidencie, v tom čase vonku cvičila čchi-kung so služobníctvom (dokonca aj ráno pred prácou), mala totiž v čínskej hierarchii svoje dané miesto. Jedného dňa od tejto skromnej pracovitej ženy Radka začala na stole nachádzať dobroty. Keď Radka odchádzala, poslala jej synom na Slovensko aj chutné maškrty. „Tie od nej boli úžasné, lebo ani sladkosti tam nejako extra nechutili, skôr naopak, ale ona priniesla niečo, čo bolo fantastické“.
Sľub čajovej súpravy
Pred odchodom si s kolegami – umelcami vymenila kontakty. Niekto ju poprosil o čajovú súpravu, keďže v Číne strávili veľa času pri čaji. Pri ňom zastal čas v náročnom pracovno-kreatívnom zhone. „Po prvom týždni v rezidencii som nedokázala zodvihnúť ruky. Brúsenie matríc, nanášanie a vytieranie farby, tlač a sušenie a prekladanie mramorových tabúľ na zaťaženie papierov“, spomína Radka.
S čínskymi paličkami jej to veľmi nešlo, tak dostala do daru vidličku, aby sa vedela najesť: „Dala som sľub, že na oplátku i ako spomienku na všetko, vytvorím čajovú súpravu. Nie z porcelánu, nie z keramiky, ale z niečoho, čo vyjadrovalo čas pri čaji, čo vyjadrovalo okamihy a chvíle pokoja. Chcela som zachytiť spomienku. A tak som čajovú súpravu vytvorila z použitých čajových vreciek.“
Čajník aj šálky sú vystavené v jednej z galérií v New Yorku. Galéria si nezvyčajnú čajovú súpravu dala dokonca ako profilovú fotografiu na facebook: „Má vôňu, zvláštne svetlo, je krehká a pevná zároveň. Vyvoláva v ľuďoch pocity, tak ako mne spomienky. Chcela som zachytiť okamih, neuchopiteľnosť. Aspoň takto som dodržala sľub.“
