Umelecký režisér ju oslovuje ako vo filme Muži v čiernom, iba začiatočným písmenom jej mena, teda Zí. Zuzana Bartošová je Hlohovčanka, ktorá vyštudovala filmovú a televíznu produkciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Titul magister umenia získala v roku 2016 a o dva roky neskôr nadobudla ročné pracovné víza do Kanady. Avšak táto časť sveta jej učarovala natoľko, že v nej zostala doteraz. Manažuje Lighting Department (Oddelenie svetla a farieb) v kanadskom animačnom štúdiu ICON Creative Studio. Práve tam LRC umelci (LRC = Lighting, Rendering, Compositing) dodajú animovanému filmu záverečnú podobu. Do technickej (čiernobielej) animácie pridávajú farby a vytvárajú tzv. 3D efekt – svetlo a tieň.
Žiješ v Kanade, vo Vancouveri. Začínala si, ako väčšina cudzincov, prácou v reštaurácii. No ty si sa chcela venovať tomu, čo si vyštudovala. A tak sa aj stalo. Porozprávaj čitateľom, aká bola tá cesta k vysnívanej práci.
V roku 2018 som sa zaregistrovala do programu Working Holiday Canada a podarilo sa mi získať ročné pracovné víza. Za miesto pobytu som si vybrala Vancouver a môj prvý rok v Kanade začal v marci 2019.
Vďaka tu žijúcim spolužiakom z vysokej školy som sa dozvedela, že toto mesto je „Hollywoodom severu“, a pravidelne sa tu organizujú filmové pracovné trhy. Nasledujúci mesiac, začiatkom apríla, som sa takéhoto podujatia zúčastnila. Prezentovalo sa tam veľké množstvo filmových štúdií animovaného filmu, vizuálnych efektov a tiež výrobcovia počítačových hier, hľadajúci potenciálnych zamestnancov.
Strávila som tam niekoľko hodín a podarilo sa mi nadviazať sľubný kontakt so spoločnosťou BRON. Hneď na druhý deň som im poslala môj životopis a motivačný list. O necelý mesiac ma pozvali na pohovor, ktorý prebehol v piatok a už v pondelok mi poslali pracovnú ponuku. O týždeň na to, 13. mája, som začala pre nich pracovať.
Najskôr si si vyskúšala prácu asistentky produkcie, ktorá obnášala najmä administratívnu činnosť ako napríklad príjem faktúr. Ale po mesiaci sa to zmenilo. Ako?
Produkcia ma požiadala o pomoc na oddelení Lighting Department. Práve tam LRC umelci (LRC = Lighting, Rendering, Compositing) dodajú animovanému filmu záverečnú podobu. Do technickej (čiernobielej) animácie pridávajú farby a vytvárajú tzv. 3D efekt – svetlo a tieň.
Tebe sa však podarilo za relatívne krátke obdobie postúpiť ešte ďalej.
Táto robota bola pre mňa veľmi zaujímavá a po čase mi ponúkli zostať na tomto oddelení nastálo. Okrem nových skúseností mi toto miesto prinieslo aj vyššie finančné ohodnotenie a lepšie možnosti kariérneho rastu. Dokopy som tam strávila 10 úžasných mesiacov, počas ktorých som vyrástla cez dve pozície až na Lighting Coordinator (Koordinátor v oddelení svetla a farieb).
Výsledkom našej práce je celovečerný animovaný film The Willoughbys, ktorý mal premiéru 22.4.2020 a môžete si ho pozrieť na streamovacej platforme Netflix.
Zuzana Bartošová 
Na akom novom projekte pracuješ v súčasnosti?
Pracujem v spoločnosti ICON Creative Studio na animovanom seriáli, ktorého námetom je populárna novela od Lewis Carroll – Alica v krajine zázrakov. Každá epizóda má približne 10 minút a prvú z nich si môžete pozrieť na Valentína v roku 2022 na streamovacej platforme Disney Plus.
Oproti mojej predošlej pozícii v BRONe mám teraz na starosti nielen koordinovanie Lighting Departmentu, ale aj manažovanie oddelenia FX, čiže Effects (efekty), kde umelci vytvárajú sneh, dážď, dym, vietor a iné prírodné prvky, potrebné pre vierohodné zobrazenie každodenného života animovaných postavičiek.
Máš konkrétne ambície, kam by si sa chcela v tej práci posunúť?
Mojím najbližším cieľom je získať dostatok skúseností a vedomostí na to, aby som sa mohla stať Senior Production Coordinator a neskôr Production Manager. Tieto pozície vyžadujú niekoľko rokov praxe v tomto odvetví. Počas nich sa človek potrebuje naučiť všetky detaily o jednotlivých pracovných postupoch, etapách a zložkách výroby animovaného audiovizuálneho diela, aby mohol byť profesionálnou oporou svojmu tímu.
A čo tvoja jazyková zdatnosť? Išla si do Kanady s tým, že vieš cudzí jazyk a hotovo, alebo prišli aj náročné, prípadne vtipné komunikačné situácie?
Po anglicky sa učím od mojich 6 rokov. Prvýkrát som vycestovala do zahraničia, aby som sa zlepšila v tomto jazyku, keď som mala 15. Spolu s mojou sestrou sme absolvovali 3-týždňový kurz Letnej jazykovej školy v Oxforde.
Neskôr, po 4. ročníku štúdia na vysokej škole, som sa rozhodla ísť pracovať cez prázdniny do USA na letné víza Work & Travel. Podarilo sa mi získať prácu na výletných lodiach v americkom mestečku Provincetown, kde som ako videographer nakrúcala kamerou veľryby a vytvárala dokumentárne videá pre turistov.
O pár rokov neskôr som sa rozhodla stráviť 1 rok života v anglickom meste Brighton, kde v tom čase podnikal môj bratranec v oblasti virtuálnych prehliadok. Tam som si prácou v gastronómii moju angličtinu ešte zdokonalila a vďaka týmto viacerým pobytom v zahraničí som získala dostatočnú sebadôveru na to, aby som skúsila žiť a pracovať za „veľkou mlákou“.
Náročné či vtipné komunikačné situácie sú pri učení sa cudzieho jazyka v zahraničí bežné, ba priam na dennom poriadku. Nesmiete sa báť spýtať sa, keď niečomu nerozumiete, a je dobré vedieť si aj urobiť zo seba srandu, keď niečo neviete. Len tak sa dokážete rozvíjať a získavať nové poznatky. Moja babka je veľká cestovateľka, a hoci počas 40 rokov organizovania zájazdov po celej Európe ovládala iba ruštinu, dokázala sa vždy dohovoriť rukami, nohami, úsmevom a pozitívnou energiou pri riešení akýchkoľvek situácií.
Ako ťa oslovujú vo Vancouveri?
Počas môjho pobytu vo Veľkej Británii mi môj kamarát vymyslel prezývku Zuzu. Vďaka tejto skrátenej forme sa darí anglicky hovoriacim ľuďom udržať obe písmená Z vo výslovnosti. Toto meno som si priniesla so sebou aj do Kanady, kde ho náš umelecký režisér skrátil už úplne a oslovuje ma ako vo filme Muži v čiernom iba začiatočným písmenom môjho mena, teda Zí.
Aká je „vancouverská“ kuchyňa?
Vo Vancouveri, metropole Britskej Kolumbie, je možné ochutnať najrozmanitejšie kuchyne sveta, avšak Kanada ako taká svoje vlastné recepty veľmi nemá. Ich národným jedlom je poutine – pokrm z hranolčekov a tvarohu preliaty hnedou omáčkou. Mojím obľúbeným obedom je sushi, ktoré tu v porovnaní so Slovenskom stojí menej a chutí lepšie. Tiež mám rada japonskú rezancovú polievka ramen, ktorá výborne zahreje hlavne počas dlhých upršaných jesenných a zimných dní. Vancouver je známy tým, že začne pršať v októbri a neprestane až do apríla, a preto si u domácich vyslúžil prezývku Raincouver.
Chýba ti nejaká potravina, jedlo zo Slovenska?
Parížsky šalát, treska a vanilkové Acidko. A samozrejme bryndzové halušky. 😊
Aká je teraz situácia, čo sa týka cestovania? Chystáš sa prísť niekedy v blízkej dobe do SR?
Do Kanady je aktuálne možné vycestovať buď ako zaočkovaný turista alebo ako držiteľ pracovného povolenia na 1 a viac rokov v závislosti od typu získaných víz. S priateľom sa najbližšie chystáme na návštevu domov po dvoch rokoch, teda budúce leto 2022.
Prekvapilo ťa niekedy správanie Kanaďanov? Sú veľmi odlišní od nás?
Vancouver je známy tým, že tam žije celý svet pekne pokope, v mieri a rovnoprávnosti. Imigrácia je vysoká a štátom veľmi vítaná. Stretnúť pôvodných Kanaďanov, ktorí tvoria iba tretinu obyvateľstva, je vzácne.
Ľudia žijúci v Kanade sú známi tým, že sú veľmi slušní a zdvorilí. Majú tendenciu sa za čokoľvek ospravedlniť, aj keď to nie je ich chyba. Radi sa usmievajú, sú ochotní poradiť a majú veľkú trpezlivosť. Keď napríklad idete autobusom, tak pri vystupovaní cestujúcí zakričí vodičovi ďakujem. V Anglicku dokonca zaželá aj pekný deň. Celkovo v meste panuje pohoda a nikto sa veľmi nikam neponáhľa.
V porovnaní s hlavnými mestami Európy ako je Londýn alebo Paríž, Vancouver je tichší, plný zelene (parkov veľkých ako lesy) a výhľadov na hory a oceán.
Celkovo je táto krajina nádherná, plná neporušenej prírody, čistých azúrových jazier a divokých zvierat. Obľúbenými aktivitami je v lete turistika a v zime lyžovanie / snowboarding.
Čo by si na záver rozhovoru odkázala čitateľom?
Cestujte, spoznajte svet, a tým aj samých seba. Všetko, čo vás na cestách stretne, obohatí vašu myseľ aj dušu. Samozrejme, nič nejde samo a nie je vždy jednoduché, a neraz je dôležité zaprieť sa a vydržať aj náročnejšie obdobia. Človek je vo svete odkázaný sám na seba.
Na Kanade je úžasné to, že tým, že je tam toľko prisťahovalcov, každý druhý má prízvuk, a teda veľmi rýchlo zapadnete a necítite sa byť cudzincom medzi ostatnými cudzincami.
A raz, keď pocítite, že ste získali všetko, po čom ste vnútorne túžili a potrebovali objaviť, môžete priniesť všetky zážitky a vedomosti zo sveta späť na Slovensko, a obohatiť tak vlastný domov.
Fotografie: súkromný archív Zuzany Bartošovej
Za rozhovor ďakuje Lada Ďuricová
