Autor textu: Anton Polakovič
Zdá sa vám tento nadpis expresívny? To nie ja – to Paľo Bielik! Nie, nebojte sa, dnes nebudem písať o filme, a už vôbec nie o politike, veď toho súženia a trápenia, ktoré zažívame, je viac ako dosť. Chcem písať o hrdosti.
Malý národ je často zaťažený pocitom krivdy z dejinných udalostí, ktoré sa odohrali nedávno, ale aj v dobách minulých. Lamentácie nad útlakom, ktorý Slováci zažili, skuhranie nad našou malosťou… Nariekame nad maďarizáciou, čechoslovakizmom, nacizmom či komunizmom. A nálada v spoločnosti dnes? Sľúbil som – žiadna politika! Pocit hanby, sebaľútosti či zlyhania je ako závoz, v ktorom sa neustále motáme dopredu – dozadu, až ho “vyjazdíme” do takej hĺbky, že z neho nevidíme svet a život okolo nás…
Sebavedomie a úspech sú základom hrdosti, ktorú človek pociťuje nielen v dôsledku zdarov vlastných, ale aj z vedomia úspešnosti iných – našich príbuzných, spoluobčanov, rodákov. A pritom, napríklad, aj pred pár dňami prebehla tlačou správa, že na Slovensku vzniká jeden z najvýkonnejších superpočítačov na svete! Častejšie sa však stáva, že podobné informácie nepovšimnuto zaniknú vo virvare iných udalostí.
V Los Angeles sme pristávali v noci. Komfortný TriStar urobil mohutný oblúk, naklonil sa, pohľad z okienka mi vyrazil dych! V prvom momente som si myslel, že je to akási projekcia či ilúzia: kam som až dovidel, všade sa rozprestierala nekonečná sieť rozžiarených svetiel. Niečo neskutočné! Celá aglomerácia kultúrneho a ekonomického centra má viac ako 12 miliónov obyvateľov, ktorý žijú v 88 mestách: Los Angeles, Long Beach, Santa Ana, Holywood, Inglewood… A práve tu, južne od centra Los Angeles, otvorili v roku 2020 ultramoderný SoFi Stadium.
Do histórie vstúpil ako najdrahší na svete – stál 4,7 miliardy eur. Pre lepšiu predstavu: za túto sumu by bolo možné postaviť 50 národných futbalových štadiónov na Tehelnom poli! Svojou cenou za sebou zanechal aj štadión Allegiant a MetLife Stadium v New Yorku.
Stadium v Los Angeles, FOTO: FORBES
Najpozoruhodnejšou časťou tejto stavby pre 100 000 divákov je jeho prekrytie. Jedinečne tvarovaný akoby sklenený baldachýn, pokrývajúci nielen ihriskovú plochu, ale aj všetko okolo neho. Vánok z blízkeho Tichého oceánu a otvárateľné časti strechy z ETFE (kreatívna a ľahká alternatíva skla), dokážu znížiť teplotu na štadióne až o desať stupňov. Nosnou kostrou priehľadnej strechy, cez ktorú môžu diváci sledovať nízko letiace lietadlá z blízkeho medzinárodného letiska LAX, je unikátna dvojitá lanová konštrukcia – najväčšia na svete. Celý systém má hmotnosť 1 459 ton. Laná priemeru 120 mm a nosnosti 500 ton dosahujú dĺžku 27 kilometrov.
Čo má toto najväčšie zábavné zariadenie na svete spoločné s mojou hrdosťou?
zemou FOTO: archív M. P.
Na výstavbe strechy mala svoj podiel aj skupina siedmich Slovákov, ktorí pracovali pod vedením nemeckých inžinierov. Vďaka svojim skúsenostiam s tvorbou lanových konštrukcií i prácou vo výškach, riadili činnosť viacerých skupín pracovníkov z USA. Konštrukciu zhotovili na zemi a postupne ju pomocou hydrauliky zodvihli do výšky 50 metrov. Obe vrstvy, oddelené stĺpmi, po napnutí, vytvorili žiadaný šošovkovitý konkávny tvar strechy.
Čo je však pre mňa úplne najdôležitejšie: na laná nosného zložitého systému zakriveného dizajnu strechy štadióna bolo použitých 650 ton profilového (zetkového) drôtu, ktorý bol vyrobený v Hlohovci, v spoločnosti Bekaert, na oddelení Prefa zlaňovňa. V Hlohovci, pri Váhu.
Supermoderný, najväčší, najdrahší na svete… A pritom sa o tejto výnimočnosti sa u nás doma, až tak veľmi nevie. Informácie sa objavili iba v zahraničnej tlači a televízii, v jednom našom denníku a informačnom bulletíne spomenutej spoločnosti.
Napriek tomu, že máme rôzne názory, postoje, úsilie a úspech ľudí, ktorí žijú a tvoria tu doma, či pôsobia v zahraniči – študenti, umelci, vedci, univerzitný profesori, či obyčajní robotníci – nás môže svojim spôsobom spojiť a vzbudiť v nás zdravé vlastenectvo, hrdosť a pýchu na túto našu krajinu, na naše mesto i ľudí, ktorí tu žijú.
