Dejiny Hlohovca tvoria okrem významných udalostí zapísaných v kronikách a historických knihách aj ich nezbadané podoby ukryté v každodennom živote, v krajine formovanej generáciami predkov, v miestnych tradíciách, príbehoch a spomienkach. Práve takýto obraz mesta prinášajú dve nové publikácie, ktoré sa síce venujú rozdielnym témam, no spája ich snaha zachytiť ducha starého Hlohovca a pripomenúť jeho miesto v kultúrnych dejinách Slovenska. Autorom oboch kníh je literárny historik Marián Kamenčík.
Prvá z knižných noviniek má názov „Veľký na vinohrady Frašták“ s podtitulom Básnické spojenectvo Jána Hollého s hlohovským vinohradníckym krajom. Autor v nej obracia pozornosť k osobnosti najvýznamnejšieho bernolákovského básnika a jeho vzťahu k hlohovskému regiónu prostredníctvom básnickej reflexie živých vinohradníckych tradícií. Hoci je J. Hollý v slovenskom povedomí predovšetkým autorom veľkých eposov a jednou z najvýznamnejších postáv národného obrodenia, v knihe vystupuje aj ako každodenný pozorovateľ krajiny, ľudí a spôsobu života v lokalite dolného Považia okolia Hlohovca a Maduníc.
Vinohradnícke prostredie, rozvinutá kultúra miestnych vinohradov a osobitý charakter krajiny tvorili súčasť sveta, ktorý J. Hollý poznal a ktorý prenikal aj do jeho literárnej tvorby. Dokonca sám bol vlastníkom vinohradu a v jeho korešpondencii nachádzame informácie o vinohradníkoch, pestovaní viniča, úrode hrozna či kvalite vína. V jednej zo svojich idylických básní, ktoré poznáme pod názvom selanky, podrobne opisuje vinobranie, spracovanie hrozna, výrobu vína i kultúru jeho konzumácie v kruhu priateľov a blízkych. Selanka nesie názov Česťislav – podľa pastiera, ktorý je účastný vinobrania nápadne pripomínajúceho vinohradnícke slávnosti v kraji, ktorý J. Hollý poznal počas dvojročnej kaplánskej služby v Hlohovci a dvadsaťdeväťročného pôsobenia v Maduniciach.
Selanky bývajú občas zatienené Hollého monumentálnymi eposmi. Na rozdiel od hrdinských príbehov zachytávajú pokojnejší svet vidieckeho života, harmóniu človeka s prírodou a hodnoty formujúce našich predkov. K tým najvýraznejším patrí už u Hlohovčanov oddávna práve vinohradníctvo. Nie náhodou J. Hollý používa na identifikáciu Hlohovca v epose Svatopluk spojenie prevzaté do názvu, teda „Veľký na vinohrady Frašták“. Selanka Česťislav pripomína, že vinohrady okrem hospodárskeho zázemia regiónu predstavovali kultúrny priestor, v ktorom sa budovala úcta k práci a formovali sa medziľudské vzťahy. Práve preto možno knihu aj s premostením na súčasnosť a enologické aktivity predovšetkým Cechu vinárov Hlohovecka a najmä Pavla Tuturu vnímať ako príspevok k poznaniu kultúrnych dejín Hlohovca. Kniha napokon nehovorí iba hlohovský príbeh J. Hollého, ale vypovedá o krajine a pretrvávajúcej tradícií, ktorá sa stala súčasťou jeho duchovného sveta.
Kým prvá publikácia približuje región prostredníctvom významného básnika a jeho literárneho diela, druhá kniha s príznačným názovom „Frašták išiel, Frašták prišiel…“ Malá kronika starých hlohovských anekdot a žartov zachytáva komickú a zábavnú tvár mesta, ale i kedysi samostatných obcí Svätý Peter pri Váhu a Šulekovo. Predstavuje svet obyčajných ľudí, ich humoru, nadhľadu a schopnosti rozprávať príbehy, ktoré sa po desaťročia šírili z generácie na generáciu. Atmosféru mesta spred storočia približuje prostredníctvom zozbieraných a spísaných príbehov hlohovského školského inšpektora Miloša Búľovského a českého archivára a úradníka Františka Václava Peřinku.
Na stránkach knihy ožíva starý Frašták so svojimi vinohradníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi, pltníkmi či jarmočníkmi. Nájdeme tu vysvetlenie pôvodu známych porekadiel, kde figuruje názov mesta (ako napríklad legendárne ustálené spojenie „Frašták išiel, Frašták prišiel…“, čo má označovať človeka, ktorý nič nevykonal, resp. nič sa mu nepodarilo), úsmevné historky o miestnom víne, príbehy spojené s jarmokmi i rozprávania o tom, ako obyvatelia mesta vnímali sami seba a ako ich videlo okolie. Mimoriadne zaujímavé sú príbehy späté s vinohradníckou tradíciou, ktorá sa ako červená niť vinie stáročia celými dejinami Hlohovca. Mnohé z príhod sú úsmevné, no ich význam siaha ďaleko za hranice humoru. Predstavujú vzácne svedectvo o tom, ako obyvatelia mesta rozmýšľali, akým jazykom hovorili a čo považovali za hodné zapamätania.
Každá z publikácií sa na Hlohovec pozerá z iného uhla. Jedna prostredníctvom významného básnika a esteticky hodnotnej literárnej pamiatky, druhá cez drobné príbehy, humor a kolektívnu pamäť obyvateľov. Spoločne však vytvárajú ucelený obraz regiónu, ktorý bol po stáročia formovaný silným vzťahom ľudí k svojmu mestu. Obe knihy preto možno chápať v istom zmysle ako návrat k vlastným koreňom. Ukazujú, že minulosť Hlohovca nie je uzavretou kapitolou, ale živou súčasťou identity mesta. A práve v čase, keď sa miestne tradície často vytrácajú z každodenného života, majú podobné publikácie osobitný význam – pomáhajú uchovávať príbehy, bez ktorých by sme ťažšie porozumeli tomu, kým sme a odkiaľ prichádzame. Záujemcovia o knihy môžu kontaktovať ich autora na t. č. 0902 113 459.
Marián Kamenčík
