S hlbokým zármutkom sme prijali pred niekoľkými hodinami správu o odchode Karola Heriana (1943 – 2025), významnej osobnosti slovenského mliekarstva a syrárstva, vedca, pedagóga a neúnavného propagátora tradičných mliečnych výrobkov.
Rodák z Tajova, ktorého životné osudy sa už v detstve poznačili stratou otca, vyrastal v skromných podmienkach v Hlohovci. Práve toto mesto sa mu stalo na dve desaťročia domovom evokujúcim plno spomienok, ku ktorým sa počas celého života s láskou vracal. Ťažké povojnové roky ho naučili pracovitosti, skromnosti a úcte k ľuďom – hodnotám, ktoré si niesol po celý život a ktoré sa premietli aj do jeho profesionálneho a ľudského pôsobenia.
Po maturite sa vydal na cestu štúdia na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave, kde sa začal formovať jeho hlboký vzťah k mliekarstvu. Tomuto odboru zostal verný počas celej svojej profesijnej, vedeckej i pedagogickej kariéry. Postupne sa stal uznávanou autoritou doma aj v zahraničí. Dlhé roky pôsobil vo Výskumnom ústave mliekarenskom v Žiline, kde zastával najvyššie riadiace funkcie a významne sa zaslúžil o jeho odborný aj materiálny rozvoj.
Jeho vedecká práca bola mimoriadne rozsiahla. Venoval sa najmä ovčiemu mliekarstvu, výrobe bryndze a syrov, kvalite mlieka, vývoju syridiel i zavádzaniu nových technológií. Syry boli jeho celoživotnou vášňou – stál pri zrode mnohých nových druhov a významne prispel k rozvoju tradičných i moderných syrárskych postupov. Svoje poznatky čerpal aj zo zahraničných skúseností a vždy ich dokázal citlivo pretaviť do slovenských podmienok.
Karol Herian bol nielen vedcom a manažérom, ale aj pedagógom, publicistom a organizátorom odborného života. Viedol desiatky výskumných projektov, diplomových prác, prednášal na univerzitách doma i v zahraničí, organizoval odborné semináre a medzinárodné konferencie. Založil a takmer štyri desaťročia viedol odborný časopis Mliekarstvo, napísal množstvo kníh, stovky odborných článkov a nespočetné populárno-náučné príspevky, ktorými šíril myšlienku zdravej mliečnej výživy.
Aj po odchode do dôchodku zostal aktívny. Pomáhal farmám a salašom, podporoval tradičné syry a významne sa zaslúžil o znovuobjavenie Klenoveckého syrca, pre ktorý presadil európsku ochranu Chráneným zemepisným označením. Zastával mnohé významné domáce i medzinárodné funkcie a bol rešpektovaným rozhodcom svetových syrárskych súťaží.
V apríli 2024 bol ocenený mestom Hlohovec titulom čestný občan. Mesto niekoľkokrát navštevoval, keďže tu mal priateľov a časť rodinných príbuzných. Hlohovskú verejnosť dokázal zaujať svojimi odbornými prednáškami, ktoré realizoval vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Vždy pokračovali tieto stretnutia diskusiami na mliekarenské a syrárske témy a boli sprevádzané ochutnávkou tých najlepších syrov a iných mliečnych výrobkov. Hoci ho s aktuálnym domovom v Žiline a mestom svojho detstva a mladosti delili desiatky kilometrov, veľmi živo sa zaujímal predovšetkým o kultúrno-spoločenské aktivity, ktoré sa v meste dejú. Mal napríklad veľmi dobrý prehľad o vydaných publikáciách, sledoval spravodajstvo z Hlohovca a keď sem prišiel, bol často v rozhovoroch lepšie informovaný ako Hlohovčania. Priateľské rozhovory s ním, jeho skromnosť a pokora z neho robili v očiach spoludiskutujúcich nielen veľkú odbornú autoritu, ale najmä prajného človeka, ktorý vedel povzbudiť, oceniť či poradiť. Jeho láskavý tón, ktorým sa prihováral zostane isto pevne zapísaný do spomienok tých, čo mali tu česť ho poznať a pohybovať sa v jeho blízkosti.
V osobe Karola Heriana odchádza nielen špičkový odborník, ale aj človek s hlbokým vzťahom k tradíciám, ľuďom, svojej práci i mestu Hlohovec. Jeho dielo a odkaz zostanú trvalo zapísané v histórii slovenského mliekarstva a jeho priateľský a ľudský prístup v našich spomienkach a srdciach.
Česť jeho pamiatke.
Marián Kamenčík
Foto: Erik Knotek ml.
