V Jaslovských Bohuniciach sa v nedeľu zatvorili brány obľúbeného Countryfestu. Boli ste? Ak nie, môžete ľutovať. Alebo sa tešiť, že o rok bude opäť príležitosť vyskúšať si pohodovú atmosféru tohoto krásneho festivalu. Tak, ako som si ju vyskúšala tento rok po prvýkrát ja.
Pri kaštieli v Jaslovských Bohuniciach sme vystúpili z autobusu. Trochu sme pri hľadaní cesty zablúdili, ale vďaka milému pánovi, ktorý nás previedol cez svoj dvor až ku vchodu na festival, sa nám usadil na tvárach úsmev, ktorý nám vydržal až do konca. Boli sme zvedavé na všetko, čo organizátori v pozvánkach na festival sľubovali. Kde začať? Od stánkov s občerstvením, kde už družne sedeli, hrali a spievali skalní countrysti, sa k nám niesla príjemná hudba, tak sme prisadli na pohárik. To bol presne taký začiatok, aký sme si želali.
Od nich sme sa cez mostík ponad kanál presunuli na hand made trh k stánkom s remeselníkmi. V jednom z nich sa ozývala hudba. Milý pán remeselník vytiahol gitaru a začal hrať ako inak – country. Pridal sa ďalší muž s gitarou a tretí začal hrať na rezofonickej gitare zvanej dobro. Nádhera. Hotové country jam session. Keď dohrali, posunuli sme sa ďalej.
Pod storočnými košatými stromami na dekách a poduškách sedeli deti a hrali sa na tvorivých dielničkách. Neďaleko pri indiánskych stanoch típí stál červený džentlmen Winnetou a Ribana maľovala deťom na tvár krásne obrázky.
Opäť sa ozvala hudba. To už sa začali na malom pódiu koncerty kapiel, ktoré hrali neuveriteľne dobre. Country, bluegrass aj hity známych pesničkárov. Nebudem ich tu menovať. Dôležité je, že s nimi spievalo celé hľadisko.
Prestávky medzi kapelami sme využili na prechádzku po stanovom tábore, kde trávili celé rodiny víkend s priateľmi v príjemnom tieni stromov, v obrovskom parku, kde sa „dá žiť“ aj počas letných horúčav. Pozreli sme sa aj na vodácke súťaže na jazere a výstavu parádnych historických áut. Stretli sme usmiatych známych z Hlohovca, medzi nimi aj výhercov vstupeniek zo súťaže Hlohovského žurnálu. Tešili sme sa zo všetkého. Najmä z toho, že trávime deň v komunite dobrých ľudí, ktorých spája hudba.
Všetko sme nestihli. Nedalo sa. A keď sme stretli usmiateho hlavného organizátora Countryfestu Romana Áča, na jeho otázku: „Tak čo poviete?“ sme odpovedali jednoducho: „Ďakujeme. Všetko je také, ako ste sľúbili.“
Keď sa nad areálom Countryfestu začalo zmrákať a začali vystúpenia na hlavnom pódiu v amfiteátri, my sme už bohužiaľ utekali na posledný autobus do Hlohovca. Všetku tú krásu a energiu z hudobných zážitkov i medziľudských stretnutí sme si však vzali so sebou. Aj ten celodenný úsmev. Hádam nám do budúceho roku vydržia. O rok dovidenia v Jaslovských Bohuniciach, milí priatelia.
Fotografie: Archív Countryfestu
