Vo štvrtok 3. júna bol deň plný začiatkov. Jedným z nich je aj začiatok výstavy absolventských prác študentov odborov propagačná grafika a fotografický dizajn s názvom Na začiatku…
Práce sú rozdielne témou, no spájajú ich podmienky vzniku – pandémia a lockdown. Každý odbor sa venoval inému zadaniu, z čoho vychádza aj rôznorodosť foriem. Objavujú sa grafiky, analógové fotografie, digitálne fotografie, počítačová grafika, dokonca aj odtlačky do ručného papiera. Vernisáž sa konala v priestoroch novej výstavnej siene Robotníckeho domu v Hlohovci. Pre tieto priestory to bol tiež začiatok. Otvorenie pre verejnosť po dlhej dobe rekonštrukcie. Ďalším zo začiatkov je aj začiatok kultúrnych podujatí po náročnom pandemickom roku. Je to ale aj začiatok pre našich absolventov, na ktorých čaká svet dospelých. Každý stojíme niekde na štartovacej čiare po zvláštnom období útlmu. Srdečne vás pozývame zažiť si, aké to bolo pre našich absolventov. Na začiatku…
Pre tých, ktorých téma zaujala a majú chuť sa dozvedieť viac, ponúkame aj širší reportážno-kurátorský pohľad na výstavu:
Výstava NA ZAČIATKU… prispieva k znovuoživeniu kultúry v Hlohovci
Brány výstavných siení Vlastivedného múzea v Hlohovci na Rázusovej ulici v novozrekonštruovaných priestoroch Robotníckeho domu sa po šiestich rokoch otvorili dvomi výstavami. Postupne priblížime a zoznámime vás s obomi, no nateraz sa budeme sústrediť na rozsiahlejšiu výstavu, ktorá nesie symbolický názov NA ZAČIATKU… Mnohoznačnosť týchto slov sa môže viazať či už k samotnému opätovnému otvoreniu výstavných priestorov, alebo reštartu kultúry po pandemických časoch, prípadne štartovacej čiare umeleckej kariéry vystavujúcich mladých tvorcov, alebo k čomukoľvek, čo si každý z nás vnútorne nesie so sebou ako dôvod začínať.
Výstava NA ZAČIATKU… prezentuje práce študentov Školy umeleckého priemyslu odborov propagačná grafika a fotografický dizajn. Nejde iba o maturitné práce, ale výstava ponúka aj prierez približne desaťročnej tvorby absolventov umeleckých odborov školy, ktorá za ostané obdobie viackrát zmenila svoj názov, no vnútorne zostala kvalitou umeleckých diel konzistentná.
Z kurátorských textov pedagógov Mgr. Erika Michalčíka a Mgr. Jany Borčányovej vyberáme niekoľko informácii o výstave, ktoré môžu náročnejšiemu divákovi objasniť súvislosti zadania i realizácie konkrétnych prezentovaných diel.
Témou prác študentov propagačnej grafiky bola kultúra v období pandémie, ktorú jej tvorcovia zhmotnili v podobe „nultého“ vydania novín.
Noviny majú zobrazovať kultúru, umenie a zastavené alebo obmedzené fungovanie všetkého dovtedy samozrejmého práve v období, keď aj samotní žiaci pracovali vo veľmi obmedzenom režime. Prostredníctvom vlastných príbehov a pohľadov na túto špecifickú dobu zobrazujú nielen vlastnú situáciu, ale aj situáciu prostredia, v ktorom nadobúdali vedomosti a v ktorom sa pohybovali.
Maturitná téma nesie názov „Nula“, čo je symbol zastavenia, uspatia, útlmu. Na druhú stranu je to priestor pre vytvorenie svedectva o tejto situácii. Nultým vydaním novín mali žiaci zaznamenať dopady na nich samotných, ale aj na ich okolie. Z novín študenti vytvárali predmety a diela, ktoré súvisia s témou ich práce a dopĺňajú noviny o akési sprievodné predmety, napríklad rukavice ako doplnkový predmet pre zobrazenie do modlitby zopätých rúk od renesančného grafika Albrechta Dürera v práci Saše Jakubcovej, ktorá pomocou prierezov a vrstvenia jednotlivých listov spracovala symbol prosby. Podobne u Veroniky Šimonovej vznikli krehké a ťažko listovateľné noviny, ku ktorým je potrebné pristupovať pomaly a opatrne. Laura Kvassayová zobrazila tému práce cez symbol prerušeného spojenia v podobe elektrických stĺpov. Pomocou pauzovacieho papiera potom vytvárala noviny, ktoré sú náročné na čítanie a prístup k informáciám. Komunikácia je tak omnoho zložitejšia. Damián Šmátrala pracoval s bublinami a chaosom, ktorý tieto bubliny vytvárajú práve z dôvodu izolácie od okolia. Peter Hiner pracuje formou grafickej techniky carburundum s neúplnosťou a neschopnosťou pokračovať. Využíva motív častí jednej budovy, ktorá je rozdelená na abstraktné prvky. Súčasná situácia ako „zlý sen“ je zas témou žiačky Danky Majgotovej, ktorá cez vankúš, sviečku a zapaľovač stavia do kontrastu sen ako idylku, avšak vo forme negatívnej skúsenosti s pandémiou.
Žiaci tak vytvorili potrebné svedectvo a paradoxne sa v období kultúrneho útlmu venovali kultúre o niečo detailnejšie.
Študenti odboru fotografický dizajn realizovali maturitné zadanie tak, aby bolo čo najbližšie k fotografickej praxi. Uchopenie tém zodpovedalo zadaniu i šírke možností fotografických žánrov.
Alexandra Buchová spracovala koncept architektúry nadväzujúci na odkaz konceptuálnych umelcov Becherovcov. Architektúru kraja podáva prostredníctvom zostarnutých zastávok, spracovaných v podobe webového sprievodcu po jednotlivých dedinách. Portrétnej a reklamnej fotografii sa venovala Viktória Váryová. Vytvorila klasické a príjemné spracovanie základnej fotografickej témy v ateliéri, zameranej na bio-kozmetické produkty. Environmentálny dokument vytvorila Laura Péchyová. Skúmala možnosti dokumentovania environmentálne záťaže v kraji. Našla a zdokumentovala takúto záťaž pri obci Buková, pričom sa zamerala na dve roviny problému. Prašnosť kameňolomu a ako sa z neho postupne stáva nekontrolovateľná skládka stavebného materiálu. Sociálny dokument Radoslavy Motolovej je jej hlboko intímnym pohľadom do ťažko skúšanej rodiny, žijúcej na okraji spoločnosti, v núdznych pomeroch, v ťažkej zdravotnej a i psychickej situácii. Je to výnimočné dielo mladého človeka. Vyzretý fotografický dokument so silno cítiacim podtextom. Krajina Igora Crhoňa odkazuje na tvorbu Andreasa Gurskeho. Fotografuje 6 polí z jedného miesta a z jedného pohľadu po dobu 4 mesiacov v rôznych svetelných či poveternostných podmienkach. Tak vytvoril minimalistickú mozaiku, presvedčivú svojím prevedením a odkazom na to, ako môže byť aj banálna vec estetickým zážitkom. Svoju prácu aplikuje do formy pop-up reklamy na webe pre fiktívnu neziskovú organizáciu, zaoberajúcu sa ochranou ornej pôdy pred výstavbou.
Pri prezeraní výstavy si okrem vyššie uvedených myšlienok a tém azda treba uvedomiť ešte jednu vec – tou je fakt, že v časoch, keď bol človek odtrhnutý od samozrejmých možností napĺňať svoje životné potreby a možnosti sebarealizácie, tak to bola kultúra a umenie, ktoré nám pomáhali tieto dlhé dni, týždne i mesiace prekonať. Preto treba oceniť úsilie pedagógov a samotnú tvorbu aktérov výstavy a popriať im, aby sa do podobných výstavných priestorov vracali častejšie už ako vyzretí a úspešní umelci.
