Materská dovolenka a neskôr rodičovská, nie je dovolenka v pravom zmysle slova. Sú chvíle, kedy žena nevyhnutne potrebuje aj počas tohto krásneho, no náročného obdobia zrelaxovať. Niektorá si rada sama vypije kávu, prípadne dospí prebdenú noc pri dieťatku, zašportuje si, zatelefonuje kamarátke. Pre niektoré maminky môže byť relaxom aj tvorba. Keď nápad, myšlienku pretaví do zhmotnenej podoby a urobí tým radosť sebe a možno aj druhým.
Barbora Sekáčová je srdečná, milá blondínka, ktorá je mamou dvojročnej Nelky. Spolu s manželom bývajú v neďalekých Koplotovciach a jej relaxom je tvorba úžasných kvetinových doplnkov. Nie len na účely umeleckého fotenia, ale napríklad pre skrášlenie domova či seba.
Absolvovala si Strednú odbornú školu záhradnícku v Piešťanoch, neskôr si pracovala ako kvetinárka/aranžérka v Hlohovci. Prečo si sa rozhodla venovať práve kvetom?
Už ako malá som trhala kvietky babke zo záhradky. Cínie, gladioly, tulipány, prvosienky, to boli moje začiatky. Všetky deti si prejdú obdobiami doktoriek, učiteliek, kozmonautov a smetiarov. Ja som chcela byť vždy len kvetinárka. Babka všetko odkladala a keď som našla v komore plastové stuhy, krepový papier a špagát, tak som bola v siedmom nebi. Odjakživa sa mi páčil ten pocit držať v ruke voňavé kvety a vykúzliť z nich niečo, čo poteší oko a srdce druhého.
Čo ťa inšpirovalo k tvorbe kvetových venčekov?
Bude to znieť ako fráza, ale bola to moja dcérka. Pre ňu som začala vyrábať prvé kvetinové čelenky. Chcela som z nej mať princeznú, ale v obchodoch sa mi nič nepozdávalo. Vtedy prišiel impulz, veď som kvetinárka! Tak prečo jej nevytvorím niečo vlastnými rukami?
Začala som čelenkami na gumičke pre bábätká a postupne som sa dopracovala k tvoreniu rôznych kvetinových doplnkov do vlasov. Či už sú to detské čelenky a sponky alebo svadobné party, hrebienky, venčeky. Každá dáma preferuje iné doplnky, tak sa snažím vytvoriť niečo pre každú.
Koľko ti trvá výroba jedného venčeka?
Čas je vždy veľmi individuálny. Záleží to aj od požiadaviek, či je to napríklad venček pre dospelú dámu, alebo maličkú slečnu. Či má byť jednoduchý na každodenné nosenie, alebo naopak, niečo výnimočné pre veľký svadobný deň. A samozrejme najpodstatnejšie je, akú má Nelinka náladu a či mi dovolí tvoriť.
Vyrábaš aj rôzne ďalšie dekorácie, čo konkrétne?
V podstate ma baví všetko, čo sa týka tvorenia. Či už sú to doplnky do vláskov alebo venčeky na dvere, rôzne kvetinové písmená, malé dekorácie do detskej izbičky pre dcérku. Nevestám rôzne svadobné kytice, či náramky pre družičky. Baví ma všetko, kde sa môžem realizovať, je to pre mňa naozaj veľký relax.
Aký materiál na výrobu používaš?
Na sponky, čelenky umelé kvety, na svadobné kytice a výzdobu zase živé. A taktiež mám veľmi rada stuhy a čipku.
Viem o tebe, že si výborná kuchárka, rada pečieš a dokonca si vyrábaš vlastnú vegetu! Pre niektoré z nás to je záťaž, ale ty to berieš ako svoj relax. Je to tak?
Musím sa zasmiať, pretože tá vegeta nie je až taká alchýmia. Vôňa domácej vegetky je na nezaplatenie.
Ďakujem za uznanie. Áno, milujem pečenie, výrobu džemov, sirupov, keksíkov a skrátka všetko, čo sa odohráva v kuchyni. Ešte viac ako samotná výroba ma napĺňa spokojnosťou, keď takýto môj výrobok originálne ozdobím, zabalím a darujem osobe, na ktorej vidím, že som ju úprimne potešila. Jej úsmev je pre mňa skutočným poďakovaním.
Čo ťa materstvo naučilo?
Naučilo ma trpezlivosti, pokore a poznaniu, že len šťastná mama môže mať šťastné deti. Celá výchova je zázračný proces, pri ktorom poznávame hlavne samé seba. Dieťa vás prinúti nazerať do svojho vnútra a poznávať každú stránku vašej bytosti. Naučila som sa bezvýhradne milovať dieťa, ktoré nevzišlo z môjho vnútra.
Viem že sa nikdy nebude na mňa podobať, ale viem aj to, že v jej očiach sa celý život bude zrkadliť moja bezhraničná láska k nej. Byť mamou ma naučilo prijať život taký, aký je, bez pozlátok, s bolesťami a trápeniami. Materstvo je pre mňa obrovský dar, dar za ktorý ďakujem každý jeden deň.
V závere rozhovoru ťa poprosíme o nejaký rýchly recept pre detské maškrtné jazýčky.
Myslím že domáce keksíky potešia maminky, pretože ich máte hotové raz – dva, ale aj detičky, lebo vám môžu pri nich asistovať.
Budeme potrebovať:
250g hladkej múky
90g práškového cukru
125g masla
1 vajce
2 lyžice medu
1 ½ lyžičky škorice
Všetko spolu vypracujeme na hladké cesto. Vyvaľkáme na hrúbku asi 0,4cm. Podľa toho, či máte keksíky radšej hrubšie alebo tenšie. Vykrajujeme rôzne tvary a dáme piecť na plech s papierom na pečenie. Ja pečiem asi 20minút na 170stupňov.
Toto je základný recept, ktorý sa dá variovať podľa toho, čo vaše deti majú rady. Môžete pridať viac medu a škorice, alebo vymeniť cukor za javorový sirup. Ak obľubujete tmavé keksíky, tak do múky zapracujte kakao. Skvelé sú s pridaním arašidového masla alebo kokosu.
Želám vám veselé vaľkanie a sladké chvíle s vašimi drobcami!
Foto: súkromný archív Barbory Sekáčovej
