Malokarpatská galéria v Chtelnici, ktorá sídli v tamojšom najprv erdődyovskom a neskôr pálffyovskom kaštieli, ponúka zaujímavý galerijný priestor pre prezentáciu umeleckých diel autorov najmä z podkarpatského regiónu, no i širšieho okolia. Dramaturgickú náplň galérie má pod palcom o. z. Kruh. Združeniu dobrovoľníkov a ľudí nadchnutých pre kultúru a umenie treba za tieto aktivity a organizáciu výstav, vernisáží a kultúrnych programov pochváliť, pretože táto galéria, hoci umiestnená na vidieku, má už vybudované svoje dobré meno.
Tento rok v Malokarpatskej galérii už prezentoval svoje diela napríklad Peter Chmela, filmár, režisér a riaditeľ Hlohovskej televízie a 9. 11. 2024 prebehla spoločná výstava výtvarníčky Beáty Krasňanskej a výtvarníka Jána Doktora. Výstava autorky sa volá Letokruhy a autora Strážni anjeli.
Našim čitateľom isto nie je meno autorky neznáme, keďže býva a tvorí v Pastuchove a nejedenkrát vystavovala v Hlohovci. Je o nej známe, že za ostatné roky sústredí svoju pozornosť na sakrálnu tvorbu a tou sa v plnej kráse a pestrosti prezentuje aj v Chtelnici. Dovoľte mi krátke zamyslenie nad aktuálnou výstavou, najmä tej časti, ktorú zastupujú diela hlohovskej autorky:
Výtvarné pramene umelkyne Beáty Krasňanskej vyvierajú z hlboko prežívanej viery a z dôvery v schopnosť umenia približovať sa k tajomstvám sveta ustanovených Bohom. Tento tvorivý rys autorka nielenže ustavične dotuje svojím životom kresťanky, ale uskutočňuje aj dôslednú umeleckú, technickú i odborno-historickú prípravu pri študovaní námetov niektorých diel, napríklad s cyrilo-metodskou tradíciou.
Umelecký repertoár autorky je široký, no tematicky si ho zúžila a dôsledne profilovala od roku 2013 na sakrálnu tvorbu. Predznamenal to obraz nazvaný Effeta, otvor sa! Tento sústredený krok však neobmedzil pestrosť a najmä hĺbku a precíznosť jej motivického uchopenia, ktoré stále zostáva rozmanité, objavné a často pre umelecké spracovanie málo poznané a tým príťažlivé.
Obrazy často upútajú indikovaním priestorovej vertikály, ktorá nielenže naznačuje pohyb od človeka k niekomu, kto ho presahuje – k Bohu, ale dvojrozmerný posun na osi dole – hore obohacuje autorka o rozmer tretí. Ten sa objavuje ako variovanie svetelných motívov obdarených vyobrazením hĺbky epicentra, odkiaľ sa svetlo príjemne lúčovito rozlieva a preniká svetom. Metafora obkolesenia jednotlivca a jeho okolia žiarou zdôrazňuje prítomnosť a pôsobenie Boha medzi ľuďmi. Nie sú to však iba chvíle umocňujúce svetlom akoby moment poznania, viery, pokory, úcty, odovzdania sa, približovania sa k pravde, ale aj okamihy obyčajného ľudského zápasu o pravdivé smerovanie jeho duše.
Sémantická plnosť obrazu, znázorňujúceho poslednú večeru pod názvom Posvätnosť ticha, je takým príkladom, pretože na ňom nevidíme iba známu situáciu Kristovho rozdelenia a premenenia chleba a vína ako Tela a Krvi, ktoré sa za nás obetujú, ale aj to, kto sa z tejto slávnosti sám vylučuje. Je to Judáš, ktorého na obraze najprv nevidíme, no jeho od stola odchádzajúca postava sa objavuje na bočnej, zámerne nezvyčajne širokej hrane obrazu.
Autorka využila možnosti tejto atypickej plochy, aby ňou pracovala ako s metaforou skrytého. V kontexte témy obrazu tu zachytila to, čomu sa treba vyhnúť – teda hriechu, v tomto prípade v postave zradcu. Hriech, podobne ako Judáš, sa k nám môže dostať veľmi blízko, číha na nás akoby z nepozorovaného zákutia bočného záhybu obrazu, priestoru v pomyselnom závetrí. Vtedy je potrebné urobiť krok stranou, odstúpiť, aby sme ho zbadali – to platí pre diváka, ktorý na obraz hľadí. V živote kresťana je tento posun charakterizovaný ako dôslednejšie primknutie sa k Bohu, jeho láske a k viere. Uvedený príklad azda postačuje na to, aby sme pochopili jednak dôležitosť duchovného odkazu Biblie a živej viery, ktoré tvoria piliere autorkinho tematicko-motivického repertoáru a jednak i to, že táto, v najlepšom slova zmysle tradičná téma dokáže neustále iniciovať nové možnosti stvárnenia známeho motívu v procese umeleckej komunikácie.
Autorka si pri svojich cestách na miesta, v ktorých sa udomácnila náboženská i kultúrna tradícia pôsobenia napríklad slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, uvedomila trvácnosť hodnôt ich odkazu, a preto s dôverou zobrazuje tieto postavy národných dejín, ale i ostatných aktérov dávnych čias kresťanstva a formovania národnej identity Slovákov a avizuje hodnoty kresťanského sveta s nimi spojené.
Napokon si na záver dovolím citovať informácie z letáku k podujatiu:
Beáta Krasňanská pochádza z Pastuchova v okrese Hlohovec. Výtvarnému umeniu sa venuje od detstva. Maľby v kostole ju tak zaujali a očarili, že sa ich túžila dotknúť. Preto začala navštevovať ZUŠ v Hlohovci a ďalej pokračovala v štúdiu výtvarného umenia na SUŠ v Trenčíne, kde ju v štúdiu maľby a kresby viedli Mgr. Monika Uhríková a akad. mal. Peter Grisa.
Po skončení štúdia absolvovala prípravný ročník – reštaurovanie maľby na VŠVU v Bratislave pod vedením akad. mal. Veroniky Gabčovej. Absolvovala tiež mnohé umelecké sympózia doma i v zahraničí. So záujmom vždy sledovala historický vývoj výtvarného umenia, predovšetkým v chrámoch. V mladosti inklinovala k štúdiu a maľbe reprodukcií, ktoré jej pomáhali hlbšie vniknúť do techniky tvorby obľúbených umelcov, akými sú Leonardo da Vinci, Michelangelo a tiež Alfonz Mucha.
Počas pobytu v Srbsku, ktoré niekoľko rokov pravidelne navštevovala od roku 2007, vytvorila zopár obrazov so sakrálnou tematikou. Odvtedy tvorí obrazy prevažne sakrálneho charakteru. Popri olejomaľbe sa tiež venuje reštaurovaniu obrazov a sôch a iným tvorivým umeleckým činnostiam.
Maľuje aj realistické portréty, ikony, kňazské ornáty a štóly. Vo svojej tvorbe využíva prírodné materiály nájdené voľne v prírode, ktoré jej slúžia nielen ako podklad pre obraz, ale často samotná štruktúr dreva sa stáva inšpiráciou pre umelecké dielo.
Od roku 1996 mala niekoľko desiatok kolektívnych i samostatných výstav doma i v zahraničí, ktoré jej priniesli početné ocenenia.
Druhým vystavujúcim je Ján Doktor
– pochádza z Drahoviec, kde aj žije a kde niekoľko rokov vykonával aj funkciu starostu obce. Vzťah k umeniu a umelecké cítenie sa u neho prejavovalo od mladosti. Maľovať začal ako 22-ročný, ale naplno sa tomuto koníčku začal venovať až neskôr. V tvorbe ho ovplyvnil najmä umelecký smer renesancia a impresionizmus. Svoje olejomaľby nanáša štetcom priamo na plátno alebo na drevo bez použitia palety. Okrem maľby sa venuje aj drevorezbe. V rámci tvorby sa snaží prezentovať radosť zo života, význam viery, ale i nádej, ktorá je základom nášho života.
Maľovanie námetu anjelov je spojené s príhovorom, ktorý si pripravoval na stužkový večierok svojej dcéry Dominiky. Keďže patrónom školy bol sv. Michal archanjel, ktorého príbeh je impozantný i pre laickú verejnosť, rozhodol sa kult anjela strážneho, ktorý je najvýraznejšie ukotvený v Portugalsku, preniesť svojím výtvarným videním aj do nášho priestoru. Začal sa venovať zobrazovaniu anjelov strážnych, v ktorých reflektuje rôzne priestory a podoby. Týmto spôsobom vytvoril napríklad anjela lúk, miest, rodín, obcí a pod. Namaľoval približne 120 anjelov strážnych pre svojich priateľov a blízkych. Zaujímavosťou je, že žiaden z nich nie je identický s iným. Vždy sa snaží reflektovať potreby duše priateľa či rodiny. Jeho diela pôsobia emotívne a nesú v sebe hlboký odkaz.
V blížiacom sa predvianočnom čase môže byť návšteva kaštieľa v Chtelnici nielen s historickou a etnologickou výstavou, ale aj s výstavou obrazov vyššie menovaných autorov dobrou príležitosťou ako sa v obklopení kresťanskou spiritualitou naplnených obrazov trochu zastaviť, zamyslieť, oddýchnuť si a umením si otvoriť myseľ nový výzvam a potvrdeniu hodnôt našej obyčajnej každodennosti, stojacej na vzájomnom rešpekte. Výstava potrvá do 31. 12. 2024.
Marián Kamenčík
