Hlohovec sa opäť stal miestom, kde sa literatúra vyliala z kníh do verejného priestoru – neklamný znak toho, že počas tradičného podujatia literatúra opäť ožíva v našom meste. Intenzita slnečného žiarenia za ostatný týždeň predznamenala, že v sobotu 7. júna nás čakal mimoriadne teplý deň. Práve tento dátum sme ešte začiatkom roka vybrali pre populárne literárno-turistické podujatie Literárne potulky Hlohovcom. Meteorologická výzva, ale aj najdlhšia trasa s najvyšším prevýšením, aká účastníkov doteraz čakala, veštili, že sa o čosi viac zapotíme a unavíme. Našťastie nás motivovali nové dobrodružstvá. Starostlivo vybrané zastávky, kde sa čítalo, boli ukryté v tieni korún stromov a aj osviežujúci vetrík spríjemňujúci naše odkrajovanie kilometrov prispel k tomu, že naše kráčanie hlohovskými chotármi bolo znesiteľné a príjemné.
Tento ročník – deviaty v poradí – opäť priviedol záujemcov na šesť nových miest. Rozhodli sme sa, hoci aj s rizikom menšej účasti, že priblížime aj vzdialenejšie kúty Hlohovca, predovšetkým jeho menej známe chotáre. I tie sa však stali súčasťou literárnej reflexie, boli inšpiráciou viacerých autorov a aj vďaka nim sa zachovali literárne svedectvá obohacujúce kultúrne dejiny mesta. Lokality ako Katova medza, Gáborské mosty či Kozia noha ste azda už niektorí počuli, no viete, aké príbehy sa k nim viažu, aké udalosti sa tam odohrali a ako vstúpili do literárnych textov? Na tieto otázky sme našli odpoveď práve na potulkách.
Počas postupného presúvania sa zo stanoviska na stanovisko sme z úst kráčajúcich začuli slová údivu nad tým, že sa nachádzajú na miestach, kde ešte nikdy neboli. Prívlastok „hlohovské Toskánsko“ celkom výstižne vystihoval vŕšky nad mestom posiate množstvom vinohradov, v ktorých je citlivo votkaná kultúrna stopa pôsobenia človeka.
Po privítaní účastníkov na ihrisku na Kamenohorskej ulici sme sa vybrali na tzv. Katovu medzu – miesto, ktoré pripomína, že aj Hlohovec mal kedysi právo meča. Príbeh o zvrátenej katovej stávke, počas ktorej mal popravený bez hlavy prejsť kus poľa, prečítala Hanka Ostrovská. S týmto textom zaznamenala úspechy aj v celoslovenskej súťaži Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského. Atmosféru miesta podporil hudobník Stano Kamenčík jarmočnou piesňou o odsúdencoch na smrť.
Následne sme sa presunuli medzi vinohrady popri Sysľových horách pod vrch Gábor. Tam zazneli v podaní recitátora Richarda Bojničana verše Ľudovíta Štúra zo selanky Jaromír a Květoň, ktorú čelný predstaviteľ národného hnutia venoval básnikovi Jánovi Hollému, keď bol u neho v lete 1836 na návšteve v Maduniciach. Báseň oslavuje prírodné okolie Hollého pôsobiska, pričom jedným z dominantných prírodných prvkov na obzore bol práve vŕšok hlohovského Gábora. Druhú časť básne, ktorá obsahuje verše opisujúce Hollého skromný, no literárne tvorivý život, si účastníci vypočuli v podobe chorálového spevu v hudobnom spracovaní umelej inteligencie. Napriek pôvodu autorstva hudobnej zložky nám všetkým liezli zimomriavky po chrbtoch. „Týmto ťahom sa Literárne potulky definitívne stali súčasťou 21. storočia,“ poznamenala jedna z účastníčok. Možno je to aj spôsob, ako popularizovať menej známe či zrozumiteľné texty a priviesť k ich čítaniu širšiu verejnosť, napríklad aj študujúcu mládež.
Napokon sme vystúpili tesne pod vrch Gábora, kde z bujnej vegetácie vytŕča torzo thurzovského renesančného mosta a stoja dva kríže – starší a novší – oba pripomínajú tragickú udalosť, ktorá sa tu odohrala. Vypočuli sme si krátky historický opis miesta a aj to, že cestou pod Gáborom cez most prechádzala slávna poštová cesta Magna Via. Na tomto mieste si účastníci v podaní Andrey Kleimanovej vypočuli príbeh Pavla Remiáša zo spomienkovej knihy Otec, mama, odpúšťam vám! o tom, ako si to svojím kamarátom zo školy namierili na Gábor s úmyslom stráviť tam noc. Dobrodružstvo však prekazilo nečakané stretnutie s tulákom.
Ďalší presun bol pomerne dlhý – celou Kamennou horou až ku kopčeku Kozia noha. Toto miesto bolo počas druhej svetovej vojny, keď mestom prechádzala frontová línia, častou voľbou hlohovských rodín, ktoré sa tu ukrývali. Tak si to zapamätal aj Hlohovčan Jozef Bača a zaznamenal vo svojej spomienkovej knihe Kto si nezastrie, bude vidieť. Text predniesla členka Mládežníckeho parlamentu Hlohovca Lara Šipovská. Mali sme už v nohách pár kilometrov, takže malé občerstvenie a doplnenie tekutín padlo veľmi vhod
S obnovenými silami sme sa pohli smerom k hlohovským kasárňam. V ich areáli pod korunami stromov a medzi starými vojenskými barákmi prečítal Stano Kamenčík niekoľko listov z korešpondencie jedného z lídrov nadrealistickej skupiny – Michala Považana, ktorý v roku 1942 nastúpil do Hlohovca na vojenskú službu. Keďže mal rozbehnuté mnohé publikačné a vydavateľské aktivity, prostredníctvom listov inštruoval svojich priateľov, ako majú v jednotlivých veciach postupovať. Autenticky pôsobili aj bezprostredné reakcie Považana na mesto, ktoré mu, aj kvôli povinnostiam spojeným s vojenčinou, neprirástlo k srdcu.
Poslednou zastávkou našich potuliek bolo nábrežie Váhu v miestnej časti Svätý Peter pri Váhu. Zuzana Kamenčíková predniesla poému Večery pri Váhu od Rudolfa Dilonga, na ktorej pracoval počas svojho hlohovského pôsobenia.
Celé podujatie sme ukončili na Peterskej Bašte, kde prebehol kvíz o zaujímavé knižné ceny, vyhodnotili sme priebeh potuliek a slávnostne uviedli do života publikáciu Čítanka Literárnych potuliek Hlohovcom (2021 – 2024). Účastníci si okrem knihy odniesli aj pamätný odznak s logom podujatia, pohľadnicu či mapu trasy, ktorú sme rozdávali hneď na začiatku.
Uvedomujeme si, že umelecká literatúra má veľkú silu. Spoznávať konkrétne miesto možno aj faktograficky, no literárny text mu vtláča pečať jedinečnosti, autenticity a vyvoláva atmosféru autorom prežívaného okamihu. I takto môže zviditeľniť na prvý pohľad nezbadané miesta. Stále veríme, že literatúra pomáha rozvíjať umelecké cítenie, ale môže formovať aj komunitu. Vytvára priestor na dialóg, premýšľanie, kladenie otázok a hľadanie odpovedí. Neustále sa utvrdzujeme v tom, že práve to sú hodnoty, ktorým sa chceme venovať aj v ďalších ročníkoch podujatia.
Literárne potulky Hlohovcom 2025 by sme nemohli v tak kvalitnej podobe realizovať bez finančnej podpory Fondu na podporu umenia a Mesta Hlohovec. Hlavnému organizátorovi – o. z. Ex Libris ad personam Hlohovec – ďalej pomáhali inštitúcie ako Vlastivedné múzeum v Hlohovci, Cech vinárov Hlohovecka, ako aj mediálni partneri: Hlohovský žurnál, Hlohovská televízia, Život v Hlohovci a mnohí ďalší.
Veríme, že takmer 70 účastníkov si okrem kvalitnej prechádzky odnieslo aj veľa zážitkov a možno aj nové vedomosti. Deväť rokov fungovania podujatia je dôkazom, že Literárne potulky Hlohovcom nestrácajú dych – práve naopak. Vidíme, ako rastú, vyvíjajú sa a oslovujú čoraz širšie publikum. Na jubilejný desiaty ročník už teraz pripravujeme niečo špeciálne. Už teraz sa môžete tešiť. Dovidenia o rok, priatelia.
Marián Kamenčík
Za krásne fotografie ďakujeme: Dávid Urminský
