Milí priatelia, opäť prichádzame s knižnými tipmi Hlohovského žurnálu. Tentoraz ich venujeme knihám islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona, ktorý bude vo štvrtok 4. júna o 18:00 na Facebooku Artfora odpovedať na otázky ❤️svojich fanúšikov.
Jón Kalman Stefánsson vstúpil do sveta literatúry v roku 1988 básnickou tvorbou, pozornosť čitateľov však získal svojimi románmi. Veľký úspech mu priniesla kniha Letné svetlo a potom príde noc, za ktorú mu bola udelená Islandská literárna cena. Zároveň to bol prvý román od Jóna Kalmana Stefánssona, ktorý sa dostal do mojich čitateľských rúk. Príbeh, alebo mozaika príbehov, ma priviedol do malej islandskej dedinky a nadchol ma svojou múdrosťou a nadhľadom, ktorým opisuje životy malých ľudí, žijúcich na hranici obývateľného sveta, kde krásne počasie znamená, že teplomer ukazuje celých sedemnásť stupňov. Bez sentimentu, bez pátosu nás privádza k myšlienke,
že „život má niekedy na menších miestach väčšie rozmery.“
V románe Ryby nemajú nohy Stefánsson na pozadí osudov jednej rodiny od prelomu 19. a 20. storočia až po súčasnosť opäť kladie množstvo otázok týkajúcich sa veľkých vecí – vášne, lásky, života, smrti. Hlavný hrdina románu Ari sa vracia do rodného Keflavíku, kde má dohodnutú schôdzku s najlepším priateľom z detstva. Stretnutie vracia oboch mužov do minulosti, dávnejšej i menej dávnej, kedy ešte Island žil rybárstvom a súznel s morom… Keď mal iba „tri svetové strany: vietor, more a večnosť“.
Pri písaní románu Ryby nemajú nohy Jón Kalman Stefánsson zistil, že príbeh sa jednoducho nezmestí do jednozväzkového diela. A napísal pokračovanie románu Skoro tak veľký ako vesmír sám. A keď začne o rybách, rybároch, sieťach života, láske, priateľstve, búrke a Bohu rozprávať čarodej príbehov, majster slova Jón Kalman Stefánsson – neostáva vám nič iné, len čítať knihu až do konca.
Najnovším, v poradí dvanástym románom Jóna Kalmana Stefánssona je Príbeh o Áste. Je to opäť príbeh o láske, zmyselnosti, islandskom vidieku. Je o deťoch, o rodičoch a o výchove. Práve ho čítam a čítam ho veľmi opatrne, pomaly. Šetrím si ho ako vzácny nápoj, pijem ho len po malých dúškoch, aby som stihla premýšľať nad na pohľad jednoduchými a zároveň neuveriteľne hlbokými myšlienkami islandského mága Stefánssona. “Sú slová dostatočne silné, aby prinavrátili stratenú radosť – aby vytvorili nový význam, ak všetko vybledne?“
Ak sa chcete spoznať Island nie ako turistickú destináciu, ale ako ostrov, kde žijú ľudia, siahnite po knihách Jóna Kalmana Stefánssona. Ja som sa vďaka nim do Islandu zamilovala.
