20. máj je Svetovým dňom včiel – isto sa netreba príliš rozpisovať o ich užitočnosti a nevyhnutnosti pre náš život. Vo svojom príspevku si chcem tento deň pripomenúť trochu netradičným spôsobom, a to upozornením na vo svojej dobe významné a populárne dielo práve o včelárstve.
Nezanedbateľnú časť svojho kňazského života strávil v Dvorníkoch jeden z popredných predstaviteľov bernolákovského hnutia Juraj HANDERLA. Narodil sa 9. apríla 1734 v Trnave. Otec sa volal Jozef a matka Mária, rodená Švecová. Mal ešte brata Františka, ktorý sa stal profesorom metafyziky a logiky na univerzite v Trnave – bol aj dekanom fakulty a autorom učebníc a náboženských prác. Juraj Handerla absolvoval gymnaziálne a teologické štúdia v Trnave, kde ho v roku 1776 vysvätili za kňaza. Následne pôsobil v Bihorskej a Békešskej stolici (od roku 1756) a potom od roku 1776 nastúpil na farárske miesto v Krajnom a od roku 1781 v Hrachovišti. V roku 1782 prichádza na miesto farára do Dvorníkov blízko Hlohovca, kde pôsobil 12 rokov. V roku 1794 sa stal jeho posledným pôsobiskom Hlohovec.
Bol aktívnym členom Slovenského učeného tovarišstva a bernolákovskej generácie vzdelancov. K prúdu obrodeneckého hnutia sa pripojil šírením osvety, zdokonaľovaním postupov a publikovaním poznatkov v oblasti včelárstva. Patril k popredným teoretikom i praktikom chovu včiel na území Slovenska. Včelárstvu sa popri kňazskom povolaní venoval celý život už od mladosti. Doklady o tomto jeho záujme nachádzame aj v dobových kanonických vizitáciách, kde sa uvádza, že je zručným majstrom svojho remesla. Ako člen pokrokovej, racionalisticky zmýšľajúcej generácie osvietenských vzdelancov sa snažil svoje skúsenosti a poznatky z tohto odboru odovzdať prostredníctvom súboru praktických rád čo najširšiemu publiku záujemcov. Na sklonku života preto vydal praktickú príručku, ktorá je vlastne zavŕšením jeho celoživotného záujmu o včelárstvo. Na knihe pracoval už v Dvorníkoch, no dokončil a vydal ju až počas hlohovského pôsobenia v roku 1794. Dielo, napísané maďarčinou, uvádza ako miesta vydania Bratislavu a Komárno a jeho plný názov znie Uj méhész, vagyis a méheknek magyar hazánkhoz alkalmaztatott gondviselése, mely rövid kérdéssekbe és feleletekbe foglalt tanitással megmutatja, mint kell télen, nyáron a méhekkel bánni (Nový včelár, alebo starostlivosť o včely prispôsobená podmienkam uhorskej domoviny, ktorá je zhrnutá v krátkych otázkach a odpovediach a pri vyučovaní ukáže, ako treba s nimi zaobchádzať v lete a v zime).
Handerlova príručka o ľudovom včelárstve, známejšia u nás pod skráteným a slovenským názvom Nový včelár vyšla v maďarčine a pre lepšiu zrozumiteľnosť a prístupnosť čitateľom ju koncipoval ako sumár otázok a odpovedí na jednotlivé problémy. Záslužnú Handerlovu činnosť v oblasti vzdelávania ľudu si všimli aj viacerí poprední bernolákovskí básnici, ktorí mu venovali pochvalné verše. Jozef Valentini v spoluautorstve s Jurajom Fándlym ho zaraďujú k múdrym a zaslúžilým Slovákom, šíriacim vzdelanosť pestovaním „literného umenia“ v oslavnej básni Chválospev o Učeném slovenském tovarišstvu:
Sú inší tovariši utajení
tehoto Tovarišstva, kterých neni
sú tu včil velké mená vyložené;
v budúcém časi budú vyjevené.
Od všeckých Uhrov velkú chválu získal
náš Slovák, že uhersku knižku písal;
bol pán Handerla farár udvarnokský,
který písal o včelách po uherský.
Popularitu Handerlovej knižky najlepšie dokumentuje jej úspech u čitateľov. Juraj Fándly sa o nej vyjadril slovami: „Je to užitočná a preto chválitebná včelárska uhorská knižka…“ Rok po prvom vydaní pripravil Handerla aj vydanie druhé. Myšlienky dvornícko-hlohovského včelára boli aktuálne vyše polstoročie po jeho smrti, keďže sa kniha dočkala v rokoch 1806, 1810, 1819, 1845 ďalších štyroch vydaní. Juraj Handerla zomrel dva roky po prvom vydaní svojej knihy v roku 1796 v Hlohovci.