Bibiana Miškolciová má 20 rokov, pochádza z neďalekých Alekšiniec a už od mala sa venuje hre na klavír. Klasická hudba, klavír a neskôr aj organ sa stali zmyslom jej života. Na svojom hudobnom konte má bez mála 40 ocenení, a to aj na medzinárodných súťažiach. Svoj talent stihla ukázať v New Yorku, Aténach, v Belehrade, Paríži, Ríme, v Miláne a v neposlednom rade aj na koncerte v empírovom divadle a obradnej sále vlastivedného múzea v Hlohovci. Pri rozhodovaní kam na vysokú školu vyhralo štúdium hry na klavír na prestížnej univerzite v Amerike.
Si študentka druhého ročníka bakalárskeho stupňa na univerzite v štáte Ohio. Prečo si sa rozhodla práve pre túto školu?
V roku 2017 som postúpila do semifinále súťaže Carmel Klavier v Indianapolise, štát Indiana. Práve tam som spoznala širokú komunitu ľudí z brandže. Táto skúsenosť odštartovala moje uvažovanie o štúdiu v danej lokalite. Počas posledného ročníka strednej školy som si vyberala medzi viacerými alternatívami. Uvažovala som nad univerzitou ASEAN v čínskom meste Chengdu, ktorá mi ponúkla plné štipendium, alebo Accademiou del Ridotto v Taliansku, v triede uznávaného profesora Aquiles Delle Vigne. Napokon padlo rozhodnutie na Capital University v americkom štáte Ohio, kde mi boli poskytnuté najlepšie podmienky pre hudobné štúdium.
Ako to tam „u vás“ teda chodí?
V Amerike školy vedú vlastné zbory, kapely, veľmi populárne sú aj tzv. marching bands, ktoré organizujú vlastné vystúpenia. Mladí hudobníci majú jednoznačne väčšiu voľnosť a nezávislosť. Profesori ich vnímajú ako svojich partnerov, nie ako súperov. Absolvujeme predmety všeobecného prehľadu ako napríklad matematika, kultúrny pluralizmus, úvod do psychológie alebo história náboženstva. Mám za sebou netradičné hodiny ako jazz piano, alebo dokonca hudobnú vedu. Učili sme sa tam o rôznych fyzikálnych zákonoch, ktoré sa uplatňujú v hudbe. Okrem toho máme všetci povinnosť absolvovať aj všeobecno-vzdelávacie predmety.
Je to príjemné spestrenie typickej rutiny hudobníka. Rovnako aj skvelá možnosť stretnúť sa so študentami a pedagógmi iných odborov. Univerzity podporujú sebarealizáciu a spoluprácu medzi študentami. Motivujú ich k účasti na súťažiach, koncertoch, v muzikáloch a pod.
A čo z teba po vyštudovaní „vyrastie“? 🙂
Bakalárske štúdium v Amerike trvá štyri a magisterské dva roky. Mojím cieľom je stať sa sólovou koncertnou klaviristkou a naďalej sa venovať aj hre na organ. Absolventi ale môžu vyučovať hudbu na škole či na univerzite, založiť súkromné hudobné štúdio, hrať v orchestroch a majú aj veľa ďalších možností…
Máš možnosť počas štúdia aj koncertovať?
Často aj samotní pedagógovia sprostredkúvajú svojim študentom rôzne ponuky, či už na súťaže, vystúpenia, alebo dokonca dlhodobé pracovné pozície. Organizovala som si aj vlastné koncerty v zariadeniach pre seniorov, niekoľkokrát som zastupovala organistu v miestnom kostole a mala som aj ponuku hudobne sprevádzať jeden stredoškolský muzikál.
Myslíš, že školský systém v Amerike je prísnejší ako tu? Akí sú učitelia a spolužiaci?
Hudobné vzdelávanie a trh sú oveľa liberálnejšie a ponúkajú široké spektrum možností zviditeľnenia a uplatnenia sa. Moji učitelia aj spolužiaci sú veľmi ústretoví a nápomocní, snažia sa, aby som sa medzi nimi cítila dobre a každá spolupráca je pre mňa príjemným a obohacujúcim zážitkom. Nikdy si nezávidíme, pretože máme všetci rovnaké možnosti sebarealizácie.
Čo ti v Amerike chýba?
Jednoznačne moja rodina a dobré slovenské jedlo. 🙂 Spoločnosť v Amerike je úplne iná. Chvíľu trvá, kým sa človek adaptuje. V Ohiu sú široké komunity Slovanov, takže človek si tam doslova nájde kúsok svojho vlastného sveta. Ja som sa najviac spriatelila so spolužiakmi z Ruska a Ukrajiny. S trochou snahy si človek vie rýchlo vytvoriť svoju sieť kontaktov.
Teraz si doma a študuješ dištančne. Je vôbec možné študovať hudbu na diaľku? Ako prebiehajú hodiny a skúšky?
Zo strany mojej školy bola situácia zvládnutá na výbornú. Behom týždňa poskytla základnú prípravu a materiály na online výučbu pedagógom, ktorí to s nami úspešne týmto spôsobom ťahajú až doteraz. Momentálne je už škola síce čiastočne otvorená, ale všetci študenti dostali možnosť aj naďalej študovať výhradne online. Vyučovanie sa realizuje prostredníctvom aplikácie Zoom. Za rok sme sa s mojou profesorkou, Dr. Tianshu Wang, celkom dobre zosúladili a vieme presne, do akého detailu dokážeme na skladbách pracovať takto cez internet. Hodiny mávame raz týždenne.
Veľmi zaujímavé sú najmä naše lekcie štvorručnej hry. Moja čínska klavírna partnerka momentálne taktiež študuje zo svojej krajiny. V čase našej spoločnej online výuky je u nás na Slovensku 1 hodina poobede, u profesorky v Amerike 7 hodín ráno, a u spolužiačky 8 hodín večer.
Gliadkovskym
V našom Hlohovci si si dočasne našla aj zaujímavú brigádu.
V dôsledku dlhodobej situácie s pandémiou je bohužiaľ momentálne veľmi ťažké nájsť si brigádu v hudobnom odbore, preto som uvažovala, ako inak by som vedela sprostredkovať svoje doterajšie skúsenosti a niečo z toho poprípade aj vyťažiť. Do rany mi prišla Jazyková škola GO v Hlohovci. Momentálne tam vyučujem zopár hodín angličtiny týždenne.
Máš za sebou veľa úspechov. Čo máš v „repertoári“ tvojich ocenení najnovšie?
Hneď počas prvého semestra som bola pozvaná ako sólistka na slávnostný banket guvernéra štátu Ohio, vystupovala som v slovenskom kroji na evente International Expo. Vystupovala som aj ako členka hudobného tria interpretujúceho študentskú skladbu.
Vyhrala som napríklad aj 1. cenu na medzinárodnej klavírnej súťaži „Young Musician 2019“ v talianskom Val Tidone. Ďalej 2. cenu na súťaži Women in Music Columbus 2020 v Ohiu. A najčerstvejším úspechom je Zlatá cena a postup medzi šesticu finalistov z približne 1500 účastníkov na súťaži Music@e-contest. Realizovala sa prostredníctvom videonahrávok. Výsledky finále by mali byť zverejnené v najbližších týždňoch.
Na záver nás Bibka potešila prísľubom koncertu v Hlohovci.
Pevne verím, že keď sa podarí koronavírus dostať pod kontrolu, budeme sa môcť opäť radovať zo živej hudby a veľmi rada vás potom prídem do Hlohovca opäť potešiť koncertom. Ďakujem za príjemný rozhovor a všetkým čitateľom Hlohovského žurnálu prajem hlavne veľa zdravia a každodenných radostí.
Viac o Bibiane TU.
Za rozhovor ďakuje Lívia Doležalová
Foto: súkromný archív Bibiany Miškolciovej
