Rodáčka zo Žiliny, vyrastala v Trakoviciach a v súčasnosti žije, pracuje a venuje sa odbornej i spisovateľskej činnosti v Hlohovci. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a svoje vedomosti si rozšírila na doktorandskom štúdiu na Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Botanička, pani doktorka Miroslava Malovcová.
Prečo ste sa rozhodli vo svojom živote venovať botanike?
Príroda ma fascinovala odmalička, rada som pozorovala voľne žijúce živočíchy a zbierala rastliny. Aj záhrada bola pre mňa pozorovateľskou oázou. Už ako dieťa som si robila o mojich „prírodovedeckých“ pozorovaniach zápisy.
Vo Vlastivednom múzeu pracujete od októbra 2015, v čom konkrétne spočíva Vaša práca?
Nie je to dlhá doba, ale prírodu okolia Hlohovca som skúmala už ako zamestnankyňa Prírodovedného múzea SNM v Bratislave. Moja práca pozostáva zo zberu a spracovania herbárových položiek, ich sprístupňovanie vedeckým inštitúciám za účelom výskumu, ďalej je to výstavná činnosť, prednášková a samozrejme výskumná a publikačná činnosť.
Čo vás na práci v múzeu najviac napĺňa?
Na práci ma najviac teší vedomie, že sa prírode môžem venovať aj profesionálne. Ďalej je to napríklad zaujímavý nález rastliny, keď napíšem nejaký článok, alebo záujem ľudí (všetkých vekových kategórii) o bylinky, keď robíme komentované prehliadky v Zámockom parku.
A naopak, čo vám občas robí vrásky?
Vrásky mi robí doslova bláznivé a nestále počasie počas vegetačných sezón. V podstate sa dá botanizovať, aj keď je chladnejšie, alebo pod mrakom, ale celkovo je chaos v období kvitnutia mnohých druhov rastlín.
Ak by vás chcel niekto potešiť kvietkom, aký by to bol?
Mne osobne sa veľmi páčia ruže, síce nepoznám ženu, ktorej by sa nepáčili. Potešili by ma napríklad aj gerbery. Krásne sú tiež „obyčajné“ kvety, ako je sedmokráska, margaréta, púpava, nezábudka aj zvončeky.
Spomínate si na nezvyčajný zážitok v súvislosti s vašou praxou?
Stalo sa mi, že keď som si na lúke zapisovala pozorované druhy rastlín, zrazu som počula v tráve nezvyčajný šuchot. Pomaly som sa otočila, a asi 2 metre odo mňa sa hrali mladé líšťatá. Boli nádherné. Pohľad na ne a vôňa lúčnych kvetov vo mne vyvolali silný zážitok. Ale mala som aj adrenalínovú skúsenosť. Zväčša sa pohybujem v teréne ticho a niekedy to nie je dobré pre mňa ani pre zver. Takto som stretla diviačiu matku s pruhovaným potomstvom, tak ma ponaháňala.
Ako relaxujete?
Pri dobrej knihe, ale rada aj píšem. Aktívnu formu relaxu tvoria prechádzky v prírode, korčuľovanie a beh. Zúčastňujem sa aj bežeckých pretekov, ale nie sú to maratóny. A v neposlednom rade môj voľný čas vyplňuje fenka Dena.
Keď by ste mali vyzdvihnúť nejakú rastlinku/bylinu, ktorá má od prírody „zázračné“ účinky, ktorá by to podľa vás bola?
Uvediem pŕhľavu dvojdomú. Poznáme ju aj pod názvom žihľava. Podáva sa pri ochoreniach tráviacej sústavy, pri prechladnutí, reumatizme, chudokrvnosti a pri artérioskleróze. Znižuje hladinu cukru v krvi a je výborným krv čistiacim prostriedkom. V kuchyni predstavuje prvú jarnú zeleninu na prípravu polievok a prívarkov. Listy sa upravujú ako špenát a pesto. Pre vysoký obsah bielkovín je účinná náhrada mäsa pre vegetariánov.
Ktorý kvet vám vonia najkrajšie?
Najkrajšie voňajú prvé jarné kvietky. A z nich bezkonkurenčná fialka. Z drevín mi nádherne vonia broskyňa, marhuľa aj jabloň. Je naozaj náročné vybrať jednu rastlinu.
Súhlasíte s tým, že ak sa vyskytne zdravotný problém, vieme skoro vždy nájsť liek v prírode? Aj keď to možno dlhšie trvá, kým sa účinky objavia, ako pri použití liekov.
Áno, súhlasím, aj keď sa výsledky dostavia o niečo neskôr ako pri užívaní liekov. Už naši predkovia hľadali na každý neduh liek v prírode, a riadili sa heslom, že na všetko existuje liečivá bylinka. Dnes sa však pri určitých typoch ochorení odporúča konzultácia s lekárom, keď sa chce pacient liečiť aj bylinami. V súčasnosti sa kladie do popredia aj používanie bylín ako prevencia voči viacerým ochoreniam.
Akým rastlinkám v našom okolí by sme sa mali vyhnúť a prečo?
Vďaka intenzívnym výskumom sú naše vedomosti o látkach obsiahnutých v rastlinách výrazne hlbšie, aj napriek tomu, že ani zďaleka nie sú preskúmané všetky bylinky.
Mnohé byliny, ktoré sa v minulosti bežne používali, dnes charakterizujeme ako jedovaté. V našom okolí je hojná jedovatá baza chabzdová, bolehlav škvrnitý a durman obyčajný. Aj niektoré druhy inváznych rastlín predstavujú pre nás nebezpečenstvo, najmä pre alergikov.
Okrem práci v múzeu ste aj spisovateľka. Na čo sa Hlohovčania môžu tešiť?
Napísala som monografiu pod názvom Liečivé rastliny v okrese Hlohovec a ich využitie v ľudovom liečiteľstve. A odborne spolupracujem na knihe Mariánsky breviár liečivých čajov a bylín Janka Olešňana. Obe knihy by mali vyjsť na jar tohto roku.
Na záver nášho rozhovoru vás chcem poprosiť o myšlienku pre Hlohovčanov.
Múdrosť stromov: Stojte rovno a hrdo. Buďte uzemnení. Pamätajte na svoje korene. Buďte naplnení svojou prirodzenou krásou. Užite si svoj uhol pohľadu. Pite veľa vody. Buďte prítomní. Dýchajte.“ (HomeforTrees.com)
Durman obyčajný 
Hlaváčik jarný 
Hmyzovník Holubyho 
Letný denný tábor pre deti 2018 
Nezábudka lesná 
Poniklec veľkokvetý 
Sedmokráska obyčajná 
Vernisáž
