Viecha Jašter na Starej hore je dobre známym miestom, kde môžete ochutnať kvalitné vína, výbornú gastronómiu, vyraziť na turistické potulky do okolia či zúčastniť sa priamo v jej reprezentatívnych priestoroch zaujímavých kultúrno-spoločenských podujatí. 16. júna tu Cech vinárov Hlohovecka zorganizoval tradičné stretnutie milovníkov kvalitného vína pod názvom Salón vín Hlohovecka. Pri tejto príležitosti boli do viechy pozvaní dvaja vzácni ľudia, ktorých život je spojený s Hlohovcom. Svojou návštevou nás poctili Karol Herian a Ján Všetečka Konstanty. Ich účasť sprostredkoval vinársky odborník Peter Kováčik a my by sme radi čitateľom priblížili niektoré životné momenty oboch pánov.
Karol Herian sa narodil v Tajove. Krátko po tom, čo prišiel na svet, mu zomrel otec, a tak sa jeho matka spolu s ním a starším synom presťahovali do jej rodiska v Hlohovci. Detstvo K. Herian prežil v skromných podmienkach v Hlohovci. Tu aj v roku 1961 maturoval na strednej jedenásťročnej škole.
Zo spomienok Karola Heriana spomeňme tie, ktoré popisujú, ako vnímal svoje detstvo a dospievanie: „Hlohovec mám doposiaľ veľmi rád a rád sa tam vraciam. Tam som prežil celú mladosť a vždy keď tam prídem, navštívim miesta, kde som žil. Vtedy som už nemal otca a matka ako vdova s dvomi malými deťmi mala v povojnových časoch ťažký život. Bývali sme na začiatku Podzámskej ulice vedľa hotela Jeleň. Žili sme veľmi skromne, chodil som s kanvičkou na mlieko do maštale Belžíkovcom a potom aj do mliekarne. Každý deň sme si jeden liter mlieka uvarili na bielu kávu s meltou a ďalší liter surového mlieka sme si nechali skysnúť dovečera, a to bolo naše hlavné jedlo s domácim chlebom. Matka dlhé roky robila pokladníčku v kine a chodili sme pomáhať Blaškovičovcom na Hanšutke obrábať vinicu i ovocné záhrady. Rád si spomínam, že hoci boli ťažké časy, ľudia žili akosi družnejšie a vedeli sme si nájsť čas i na stretnutia. Keď som bol už vysokoškolák, chodieval som i pod viechy v Podzámskej ulici, kde vždy bolo dobré vínko, domáce špeciality a cigánska hudba.“
Po maturite nastúpil K. Herian na štúdium Chemicko-technologickej fakulty SVŠT v Bratislave, kde ho zaradili na potravinársky smer. Už v tomto období ho zaujímalo mliekarstvo a celú svoju ďalšiu profesijnú, vedeckú i pedagogickú kariéru spojil práve s ním. Štúdium, pracovné povinnosti, akademické úspechy a s tým spojené rôzne pôsobiská, to všetko K. Herian postupne zvládal a stal sa z neho uznávaný odborník v oblasti mliekarstva a syrárstva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pracoval vo Výskumnom pracovisku mliekarenského priemyslu Žilina, pobočka Praha, kde aj žil. Toto pracovisko sa postupne reorganizovalo na Výskumný ústav mliekarenský v rámci Generálneho riaditeľstva mliekarenského priemyslu v Bratislave a postupne sa ústav osamostatnil na samostatný štátny podnik a neskôr na akciovú spoločnosť. K. Herian zastával funkcie riaditeľa, neskôr podnikového riaditeľa a napokon generálneho riaditeľa Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. Počas jeho pôsobenia v spoločnosti sa podarilo dobudovať ústav, zriadiť Centrálne skúšobné laboratória a celkové vybavenie ústavu. Po odchode do dôchodku pracoval ako poradca a nezávislý odborník pre menšie mliekarne a farmy. Bol aktívny v Cechu bryndziarskom, kde presadzoval tradičné mliečne výrobky.
Z výskumného hľadiska sa K. Herian najskôr venoval ovčiemu mliekarstvu a syrárstvu, bola to problematika výroby ovčieho hrudkového syra, zvoz ovčieho mlieka na priemyslové využitie, mechanizovaná linka na výrobu bryndze a aj prídavok mliekarenských kultúr do bryndze. Neskôr prispel k riešeniu problematiky kvality nakupovaného mlieka. Dlhší čas pracoval aj na vývoji a výrobe prírodných syridiel pre výrobu syrov, kde bol autorom viacerých vynálezov a potom robil výber a aplikáciu mikrobiálnych syridiel pre výrobu polotvrdých syrov.
Jeho obľúbenou témou boli vždy syry. V tejto problematike robil mnohé výskumy i praktický vývoj nových druhov. Medzi zaujímavé úlohy patrilo zavedenie výroby ementálskych syrov v Krupine a overovanie peroxid-katalázového spôsobu výroby ementálskych syrov v Leviciach. Túto výrobu študoval vo Švajčiarsku, Rakúsku i vo Fínsku. Vo vývoji syrov prispel k výrobe nových druhov ako napr. salámové syry, priemyslovo vyrobené parené syry, plesňové syry Choč, sýrený dezert Milko, nové druhy tavených čerstvých syrov, podieľal sa na zavedení výroby termizovaných tvarohov a viacerých ďalších technológií mliečnych výrobkov. Postupom času, po zániku socializmu u nás, sa K. Herian zaoberal aj koncepčnými úlohami mliekarenského priemyslu, ktoré mu zadalo naše ministerstvo pôdohospodárstva.
V rámci svojej práce bol K. Herian vedúcim riešiteľom desiatok výskumných prác a aj koordinátorom viacerých celoslovenských projektov. Viedol mnohé diplomové práce, prednášal na domácich i zahraničných univerzitách. Organizoval odborné školenia, semináre, a medzinárodné konferencie (dosiaľ v pamäti ostáva Syrotech), z ktorých vždy boli vydané aj zborníky referátov. Spoluorganizoval podujatia v rámci Medzinárodnej mliekarenskej federácie, a to v Žiline, vo Vysokých Tatrách, vo Varšave i vo Viedni. Ešte za čias socializmu inicioval oslavy Svetového dňa mlieka v Žiline a neskôr po celom Slovensku. Veľký ohlas medzi mliekarmi mali aj Sviatky syra, ktoré organizovalo Združenie výrobcov syrov v Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Jáne.
Počas svojej práce napísal niekoľko samostatných knižných publikácii o spracovaní mlieka a výrobe syrov. Je tiež autorom viacerých vynálezov, napísal vyše 300 odborných článkov a stovky populárnych príspevkov, zameraných na podporu mliekarstva a najmä na propagáciu zdravej mliečnej výživy. Začal vydávať na Slovensku prvý odborný mliekarenský časopis Mliekarstvo, ktorý viedol 35 rokov z pozície šéfredaktora. Po odchode do dôchodku sa začal aktívne venovať rozvoju našich tradičných syrov, a to zvlášť z ovčieho mlieka. Na desiatkach fariem a salašov pomohol realizovať výrobu kvalitných tradičných, ale i nových druhov syrov. Rozšíril naše tradičné syry o zabudnutý Klenovecký syrec, pre ktorý presadil v EÚ tradičnú známku Chránené zemepisné označenie.
K. Herian zastával mnohé významné funkcie, a to ako predseda Odbornej sekcie v SVTS, v predstavenstve Slovenského mliekarenského zväzu, v Predsedníctve Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, ako predseda štátnicových komisií na našich univerzitách, ako člen dizertačných komisií a v rôznych redakčných radách. Zastával dôležité funkcie v medzinárodných mliekarenských organizáciách, a to ako prezident Slovenského mliekarenského komitétu v Medzinárodnej mliekarenskej federácii, ako člen Európskej mliekarenskej asociácie a tiež ako medzinárodný rozhodca svetových syrárskych súťaží. V jeho osobe máme naozaj špičkového odborníka v oblasti mliekarstva a syrárstva.
Druhý z menovaných a ocenených pánov na jašterskom Salóne vín Hlohovecka, Ján Všetečka Konstanty, sa narodil v Piešťanoch, no základnú školu vyštudoval v Hlohovci, následne na štúdiách pôsobil v Nitre a potom sa orientoval v rámci Vysokej školy múzických umení na odbor herectva u prof. Ladislava Chudíka a najmä na odbor operného a koncertného spevu u prof. Janka Blahu. Odvtedy začal rozvíjať svoju umeleckú kariéru. Pôsobil ako sólista spevohry na Novej scéne v Státním divadle v Brne, sólistom opery bol v Olomouci i v Slovenskom národnom divadle. Pôsobil na funkcionárskych, manažérskych a marketingových pozíciách v spoločnosti Eclips a v ďalších organizáciách a spoločnostiach.
Počas umeleckej kariéry vytvoril J. Všetečka Konstanty desiatky hlavných operných, operetných i muzikálových postáv. Uplatnil sa aj ako scenárista a režisér množstva koncertov a individuálnych vystúpení.
Paralelne s umeleckou dráhou sa venoval od roku 1993 hotelierstvu a vďaka jeho aktivitám sa podarilo získať finančnú podporu na obnovu zámku v Malých Vozokanoch, opraviť amfiteáter v Nitre či uskutočniť záchranu tzv. Arpássyho vily v Nitre pod Zoborom. Je neúnavným organizátorom medzinárodných kultúrnych podujatí, výstav, koncertov či reprezentačných akcií. Bol viackrát ocenený za kultúrnu činnosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Výrazná je jeho stopa v neziskovej organizácii Európske fórum vínnej kultúry, ktorej je od roku 2010 prezidentom. Zaslúžil sa o pripomienky mnohých historických osobností či kultúrnych udalostí. Z nášho regiónu môžeme spomenúť projekt o židovskom vinárovi Ferdinandovi Fussmannovi, pôsobiacom v medzivojnovom období na Panónii medzi Bojničkami a Dvorníkmi. Kultúrne programy vytvoril aj na počesť Artura Hubáčka Harmata, Janka Blahu a ďalších osobností, spolupracoval na medzinárodných projektoch Pro musica nostra Nitriensis, Bulharský deň, je spolutvorcom filmu Musica cordis a jeho meno figuruje pri desiatkach ďalších kultúrnych podujatí.
Obe osobnosti, Karol Herian i Ján Všetečka Konstanty, hoci žijú už v iných mestách, nezabúdajú na Hlohovec, majú tu svojich priateľov, známych, rodinných príbuzných. Radi sem zavítajú a zavše zaspomínajú na roky strávené v našom meste. Obaja sa zaujímajú o aktivity nášho mesta, reflektujú jeho rozvoj a svojím prístupom a skúsenosťami prispievajú k jeho zviditeľňovaniu. Pri príležitosti životných jubileí oboch pánov im prajeme najmä pevné zdravie a vitalitu, nech môžu ešte svojou tvorbou inšpirovať mladších a odovzdávať im svoje skúsenosti.
z podkladov K. Heriana a J. Všetečku Konstantiho spracoval M. Kamenčík
obr.: Účastníci Salónu vín Hlohovecka 2023, zľava: vinár Ladislav Černý, operný spevák Ján Všetečka Konstanty, ampelograf Peter Kováčik, predseda Cechu vinárov Hlohovecka Pavol Tutura, mliekarensky odborník Karol Herian, prednosta MsÚ Hlohovec Marek Mesároš
foto: Peter Valach
