V dnešných časoch on-line nakupovania sa pomaly vytrácajú malé obchodíky s neopakovateľnou atmosférou, kde si chodia zákazníci nielen pre dobrý nákup, ale aj pre dobré slovo, radu, úsmev. Jedno také malé kníhkupectvo sme mali aj v Hlohovci. Od 1. februára už nemáme.
„Niečo končí a niečo práve začína. KNIHA ANDA otvorí dvere svojim zakazníkom zajtra (31.1.2024) poslednýkrát. Ďakujeme za vašu dlhú a nekonečnú priazeň, dlhých 20 rokov ste nám obohacovali životy. Ostanú nám krásne spomienky a samozrejme skúsenosti, ktoré sme pri vás získali. Ďakujeme ešte raz. S pozdravom Andrea a Danka.“
Tieto prekvapujúce slová na FB stránke kníhkupectva ANDA zaskočili nejedného stáleho zákazníka tohto kultúrneho priestoru, v ktorom sa o naše vzdelanie a čitateľské potreby dvadsať rokov odborne a veľmi kultivovane starali milé dámy Danka Černá a Andrea Toporová. Ich prehľad v literatúre a kníhkupecké zručnosti boli obdivuhodné. Nečudo. Učili sa u najlepších. Obidve začínali svoje profesijné pôsobenie v čarovnom svete kníh kníhkupectva na Námestí sv. Michala 4 u pani Alžbety Seidlerovej a pani Márii Ščasnárovej. Patrila som medzi tých, ktorí tam boli častými návštevníkmi. Nakupovala som knihy pre seba a každé dva týždne aj pre knižnicu, ktorá sídli vo vedľajšej budove. Nebolo knihy, ktorú by nám nezohnali, bola to výborná spolupráca. Dámy, ktoré v kníhkupectve pracovali, boli možno nenápadnými, ale dôležitými osobnosťami Hlohovca. Ku knihe som ako bonus zvyčajne dostala od pani Ščasnárovej aj príbeh z histórie Hlohovca, často aj zo súčasnosti. Nebol internet, ale mali sme kníhkupectvo. A tam som prvýkrát stretla pani Danku Černú, bolo to myslím v roku 1986. Nastúpila do rozbehnutého, desaťročia fungujúceho kníhkupectva a od začiatku bolo jasné, že je pre svoju prácu ako stvorená. V roku 1999 pribudla do obchodu pani Andrea Toporová a my sme hneď vedeli, že pani Ščasnárová, ktorá sa pomaly chystala do dôchodku, bude mať skvelé nástupkyne.
Nestalo sa tak. Po nežnej revolúcii kníhkupectvo prevzal súkromný majiteľ, pani Ščasnárová odišla do dôchodku a pani Černá a pani Toporová dostali v roku 2004 nečakanú výpoveď. 30. júna 2004 z kníhkupectva museli odísť. Vzali si so sebou bohaté skúsenosti práce s knihou a s ľuďmi a rozhodnutie nevzdať sa. Vkročili na neistú pôdu podnikania a už 15. septembra toho istého roku otvorili pre prvých zákazníkov dvere nového kníhkupectva ANDA (ANdrea + DAnka). V malom priestore ANDY dokázali urobiť veľký zázrak. Vytvorili útulný priestor s veľkým výberom kníh, v ktorom sa ich zákazníci cítili vítaní a kam 20 rokov s radosťou chodili nakupovať, pretože vedeli, že sa im dostane milého prijatia a odbornej rady pri výbere kníh. Veľkým plusom bolo, že v ANDE si mohli zákazníci kúpiť aj regionálnu literatúru z vydavateľskej činnosti Vlastivedného múzea v Hlohovci, o.z. Ex Libris Ad Personam Hlohovec a pod., ktoré v bežnej distribúcii záujemcovia nenašli. V ANDE sa našiel aj priestor na propagáciu literárnych podujatí v Hlohovci a mnoho iných benefitov, na ktoré si návštevníci kníhkupectva radi zvykli. Prišiel však kovid a zatváranie obchodov, neskôr zvyšovanie cien energií a ďalšie negatívne veci, o ktorých my „zvonku“ ani nevieme. Vieme však, že to muselo byť veľmi ťažké, keď sa pani Černá a pani Toporová rozhodli uzavrieť túto výsnívanú a ťažko vydretú etapu svojho života. A tak sa stalo, že od 1. februára 2024 okresné mesto Hlohovec nemá žiadne kníhkupectvo.
Z odoziev na FB:
„Také smutné, keď sa v meste zatváraju malé obchodíky, ktoré majú to, čo v nákupnom centre nikdy nenájdeme – dušu. Nepoznám dôvod, ale mrzí ma to, z mesta sa týmto vytráca ruch.“
„Presne tak, v nákupnom centre sa ťa nikto neopýta, ako sa máš, aký si mala deň a už vôbec nevedia, aké knihy čítaš, aké číta tvoja mama… malý obchodík, kde ťa vždy privítali úsmevom…“
„Vo vašom kníhkupectve bolo cítiť srdce, malo svoje čaro. Ďakujem za všetky cenné rady.“
„Mrzí ma, že končíte. Ďakujem za milý prístup, príjemné rozhovory a bohatý výber krásnych kníh.“
„Dámy, pani Danka, pani Andrejka, patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM! Nepredávali ste knihy ako tovar, vy ste nám celé tie roky sprostredkovávali príbehy a s nimi kus človečiny vo vašom prístupe k nám, zákazníkom… a vždy s úsmevom.“
„Och, toto je nesmierne smutná správa. Je mi veľmi ľúto, že 20-tisícové mesto nevie ,uživiťʻ jedno kníhkupectvo.“
Za tých 20 rokov hrebendovskej práce pri šírení vzdelania a kultúry prostredníctvom kníh patrí obom dámam naše veľké poďakovanie. Sme im však dlžní aj zamyslenie nad tým, ako by sa dalo pomôcť nielen kníhkupectvu, ale aj iným malým prevádzkam. Ako by sa dalo predísť ich rušeniu. Vieme to ovplyvniť svojím správaním my, občania? Do určitej miery áno. Buďme lokálpatrioti. Podporujme tieto prevádzky, navštevujme ich, nakupujme u nich. Mesto a jeho organizácie by tiež mohli pomôcť. Nakupovať v septembri prvákom na základných školách knihy na privítanie v hlohovskom kníhkupectve. Hlohovská knižnica by mala nakupovať knihy do knižničného fondu v hlohovskom kníhkupectve. A takto by sa dalo pokračovať v ďalších oblastiach malého podnikania. Nie je to nová myšlienka, verme, že mnohé z toho sa aj deje, ale treba si ju pripomínať. Aby sme nemuseli na sociálnych sieťach čítať rozhorčené komentáre o tom, že v Hlohovci skapal pes.
Na záver zamyslenie literárneho historika PhDr. Mariána Kamenčíka, PhD.:
Rozhodnúť sa kúpiť si knihu znamená, že najprv akosi podvedome, neskôr celkom zreteľne začneme uvažovať o tom, ako ju získať. Ak sa ponáhľate za informáciami, ktoré kniha obsahuje, na pár klikov prostredníctvom internetových obchodov ju vložíte do košíka a čakáte na telefonát kuriéra. Kniha príde, vy zaplatíte, poďakujete, no mne sa párkrát stalo, že som sa chcel spýtať kuriéra, či knihu čítal, aká je, či sa mám na ňu tešiť – no v tom momente si uvedomím, že jeho prácou je iba odovzdať zásielku. Mám oveľa radšej, keď vstúpim do kníhkupectva, keď ma zrazu obklopí to more kníh a ja neviem, kam sa mám skôr pozrieť, keď vyberám z políc jeden titul za druhým, listujem, začítam sa a zrazu zabudnem, koľko je hodín a ako dlho stojím s upretým zrakom na stranách knihy. K tomu všetkému patrí aj niekoľko fundovaných slov kníhkupca a aspoň ja už vtedy nemôžem odolať a musím knihu vlastniť. Keď som prišiel ďalší krát, tak na moje milé prekvapenie mi kníhkupci dávali do pozornosti podobné tituly tým, ktoré ma zaujali naposledy. Občas som si nevedel spomenúť na autora ani názov knihy. Môj matný popis deja a iba kvízové zadanie stačilo, aby mi kníhkupci knihu našli. A ja som sa iba s úžasom díval, ako sa dá zorientovať v takom veľkom množstve informácií. Kníhkupectvá sú miesta, kde sa „vyšantia“ milovníci kníh a v spolupráci s kníhkupcami a samotným priestorom vytvárajú veľmi dobrý potenciál na budovanie komunity. Viete, koľko zaujímavých osobností som stretol v kníhkupectvách, ba niektorých iba tam – vznikli tu priateľstva a spolupráce. Sú to ostrovy slobody myslenia a výmeny názorov. Spomínam si na to, keď kníhkupectvo ANDA predávalo niektoré tituly o Hlohovci, jeho dejinách a osobnostiach. Ľudia si stále podávali kľučku a spokojní vychádzali z obchodu. Ja ako milovník týchto tém som sa tiež ocitol v kníhkupectve a v diskusii s návštevníkmi som strávil niekoľko desiatok minút a obohatený o nové názory som sa vrátil domov a tešil sa na ďalšiu návštevu. Žiaľ, o toto všetko teraz prichádzame, o tento vzácny priestor, o to, že táto forma komunity zanikne. Alebo sa môžeme zo situácie poučiť a podporiť aj malé kníhkupectvá, ktoré disponujú vyššie naznačenými benefitmi. My, verní klienti kníhkupectiev, tu zostaneme, a tak skúsme hľadať možnosti, ako obnoviť tak potrebnú inštitúciu každého vzdelaného mesta, akou je kníhkupectvo.
Autorka textu a fotografií: Helena Pekarovičová
