Veľká noc je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Na Slovensku je Veľká noc spojená aj so starými, ešte predkresťanskými tradíciami, kedy naši dávni predkovia v období veľkonočných sviatkov oslavovali príchod jari, teda prebúdzanie sa zeme a tešili sa novým začiatkom. Veľkonočná nedeľa sa slávi vždy v nedeľu po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti.
Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. To sú najdôležitejšie dni tohoto sviatočného obdobia – Veľkého týždňa.
Dnes sme vstúpili do prvého dňa Veľkého týždňa, ktorým je Kvetná nedeľa. Podľa starých zvyklostí navštevovali v tento deň skupinky detí s letečkom, vŕbovým konárom vyzdobeným „výduškami“, slamenými ozdobami a farebnými stuhami rad radom každý dom a prinášali do domu jar. Hlohovský žurnál vám v dnešný sviatočný deň namiesto letečka prináša článok skvelej hlohovskej etnografičky PhDr. Viery Holicovej /HŽ 2021/ o význame týchto sviatočných dní a o veľkonočných tradíciách v našom regióne:
K veľkonočnému zvykosloviu pripájame sviatočné zamyslenie nad posolstvom kresťanskej Veľkej noci – báseň poetky Jany Štefánie Kuzmovej Veľkonočné reminiscencie:
I.
Raz,
keď som bola
ešte v nebi,
zatúžila som
po zemi.
V pozemskom raji
len tak
slobodne
prišívať
kvapky božskej rosy
do zvlnených lemov
zelených záhonov.
Stalo sa…
Doteraz
po zemi
hľadám
rozsypané
perly z neba.
Tu na zemi,
tak ako predtým,
nožnice nevedomia
prestrihujú
striebornú niť Mesiaca,
slnečné lúče
ľudia
zviazali do snopov
a utesnili nimi
ozónové diery.
Umelé slnká sa predávajú
v hociktorom soláriu
a jazerá kúpiš
hoci vo wellnese.
Na svetovom veľtrhu
horí.
Samoľúbe
jazyky
ohňa
plieskajú
všetkými jazykmi sveta
naraz.
Chamtivý, chtivý, ctibažný
a hladný plameň
strávil
posledné odrobinky
božej manny
zo stola
pre chudobných.
Fénixove krídla
predčasne zhoreli
a popol
z piesne Orfea
padá do očí
láske.
Nad zemou sa prevaľujú
mračná po kopytách
démonov.
Nažive ostal iba
blázon Čas.
Bláznivo bubnuje
na bubienky z kože
zlatého teľaťa:
Za každého rebela
bielu dušu
vyčiernime
dobiela!
II.
Ecce signum!
Hľa, znamenie!
Na Golgote
padla do kolien
posledná ozvena
myšlienky.
Súmrak…
Obnažené a zraniteľné
ticho.
Ticho pred Tichom…
Z obrátenej oblohy
stekajú pramienky
Ježišovej krvi
do náruče Matky Zeme.
Na tretí deň
mysteriózne brieždenie
pohltilo Tmu.
Lúka sa pasie
v rose
veľkonočného rána.
Koruna môjho stromu
zelenie
z milosti koreňa,
presiaknutého
tajomstvom
Svätého Grálu.
To
nebesá
zostúpili
na zem!
Kľačím
na brehu Jordánu.
Biele baránky
z oblohy
sypú
do rieky
trblietavé perly
Slávnostného ruženca.
Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov želá Helena Pekarovičová
Titulná fotografia: Ľubica Slováková
