Verejný priestor Banskej Bystrice ukrýva dielo významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia, ktorá je veľmi úzko spätá s Hlohovcom. Ide o keramikára a sochára Jozefa Sušienku. Spojenie Banskej Bystrice a Hlohovca sa tu nedeje náhodou. Osudy Sušienkových diel v oboch mestách majú podobný príbeh, ktorého priebeh nie je práve pozitívny, no veríme, že nakoniec dopadne dobre – v prospech záchrany umeleckých hodnôt pre budúce generácie.
Aká je teda situácia jedného z najmonumentálnejších diel Jozefa Sušienku, ktoré je umiestnené v Banskej Bystrici? Keramická stena, resp. múr, umiestnený v parku pod Pamätníkom – Múzeom SNP, je v kritickom stave a jeho obnova zatiaľ nemá jasný termín.
Sušienka navrhol túto keramickú stenu koncom 60. rokov ako výtvarný prvok, ktorý mal dotvoriť prostredie parku a zároveň plniť praktickú úlohu. Vlnitá línia rešpektuje modeláciu terénu detského ihriska a prirodzene oddeľuje priestor určený na hru od priľahlej komunikácie.
Transparentné štvorcové moduly, z ktorých je postavený, vytvárajú pravidelnú mrežovú štruktúru, ktorá citlivo nadväzuje na charakter okolitej krajiny. Realizácia vznikla paralelne s originálnym detským ihriskom Hexagon od Ján Ondrejoviča v rokoch 1968 – 1969 a spolu s ním tvorí ucelený architektonicko-výtvarný koncept.
Na nevyhovujúci stav diela upozorňuje historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie Zuzana Majlingová, ktorá zdôrazňuje jeho výnimočnú hodnotu a naliehavosť zásahu: „Dielo jedného z najvýznamnejších autorov svojej generácie je vážne poškodené a nevyhnutne potrebuje odbornú obnovu.“
Majlingová pripravila návrh na vyhlásenie keramickej steny za pamätihodnosť mesta už v roku 2024. Hoci ho komisia pre pamätihodnosti schválila 28. februára 2025, materiál sa doposiaľ nedostal na rokovanie mestského zastupiteľstva. Proces ochrany tak zostáva pozastavený.
Keramická stena je integrálnou súčasťou širšieho súboru umeleckých diel v parku pri Pamätníku – Múzeu SNP, ktorý patrí medzi ikonické diela modernej architektúry v Európe. V bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú realizácie, ktoré už status pamätihodnosti získali a mesto do ich údržby investovalo verejné prostriedky. Keramická stena, napriek porovnateľnej umeleckej hodnote a historickým súvislostiam, na podobnú ochranu stále čaká.
Diskusia o Sušienkovom diele vytvorila priestor pre hlbšie poznanie autorovej práce v širokom tvorivom kontexte. Z tohto dôvodu Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pozvala na prednášku hlohovskú iniciatívu Odložené v meste, ktorá funguje pod o. z. EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC a zaoberá sa mapovaním umeleckých diel vo verejnom priestore Hlohovca formou tvorby risografických tlačí, ale aj popularizačnými prednáškami, diskusiami, výstavami a publikačnou činnosťou. Keďže Jozef Sušienka pôsobí v Hlohovci a mesto je priam posiate jeho keramickými realizáciami – ich najvyššia koncentrácia je v interiéri a okolí Domu kultúry – je zrejmé, že členovia iniciatívy sa pomerne často venujú aj práve jeho dielam. V Banskej Bystrici o diele Jozefa Sušienku vo vzťahu k Hlohovcu, ale i s presahom na ďalšie mestá v rámci série podujatí
Architektúra v galérii prednášali 24. februára 2026 členovia Odložené v meste – konkrétne Marián Kamenčík a Nadežda Kvasňovská (okrem nich boli na podujatí prítomné aj ďalšie dve členky iniciatívy Rebeka Mehlyová a Lucia Pivarčiová).
Spoločne priblížili Sušienkov umelecký odkaz, osobitnú pozornosť však venovali aktuálnemu stavu jeho realizácií vo verejnom priestore Hlohovca. Ten poukazuje na rozpor medzi deklarovaným vedomím ich umeleckej hodnoty a neschopnosťou prijať konkrétne kroky smerujúce k ich systematickej ochrane a záchrane. Jednou z možností je priznať týmto dielam štatút pamätihodnosti, čím by sa vytvoril jasný legislatívny rámec zabezpečujúci ich zvýšenú ochranu a zároveň by sa ustanovila „vynútená“ zodpovednosť za ich starostlivosť, správu, opravy, zachovanie i prezentáciu. Postup Banskej Bystrice so Sušienkovým múrom by mohol byť príkladom pre Hlohovec – aspoň v prvom kroku realizácie záchrany napríklad jeho dvoch ikonických diel v blízkosti Domu kultúry. Hoci aj na strednom Slovensku je cesta ešte dlhá, výhodou je už existujúci tlak odborníkov (umenovedcov, architektov), inštitúcií (galéria), niektorých predstaviteľov mestskej samosprávy a verejnosti. Prednáška Hlohovčanov akiste pomohla zdôrazniť naliehavosť riešenia tohto problému.
Niektoré mestá si spravujú časť verejného priestoru aj v podobe kurátorov umenia vo verejnom priestore. V menšom meste, akým je to naše, by azda nemuseli byť zo strany samosprávy vynaložené financie na zriadenie tejto pozície na škodu, prípadne delegovanie kompetencií súvisiacich so starostlivosťou o umenie vo verejnom priestore niektorému z odborov mesta. Výsledok by mohol pozitívne ovplyvniť vizuálnu podobu verejných priestorov v intenciách kultivácie a dôstojnej prezentácie v ňom umiestnených umeleckých diel. Hlohovec na to určite má potenciál, len ho treba využiť, kým je ešte čo obdivovať.
Keramický múr za hlohovským Domom kultúry sa postupne rozpadáva. Tvoria ho vertikálne segmenty, z ktorých už 31 chýba a každý zo zvyšných je výrazne poškodený. Komunikácia o. z. EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC v lete 2024 so Slovenskou národnou galériou v čase prebiehania bilančnej a reprezentatívnej výstavy Jozefa Sušienku bola nádejná v tom, že odborníci z galérie navrhli možnosti, ako dielo adekvátne zabezpečiť proti ďalšiemu ničeniu, no navrhované kroky smerujúce k riešeniu tohto problému, ktoré boli posunuté aj objektu Domu kultúry, teda mestu, zostali iba na papieri.
Azda by bolo vhodné pružnejšie zo strany kompetentných reagovať aj v prípade ďalšieho Sušienkovho diela – keramickej steny, ktorej fragment bol inštalovaný na už spomínanej výstave v SNG a mal tam byť aj po jej skončení ešte 10 rokov. Po zmenách vo vedení galérie sa však Sušienkovo dielo zo dňa na deň ocitlo opäť v Hlohovci a hoci tu bola možnosť prezentovať ho, pričom iniciatíva Odložené v meste sa pokúšala k veci vyvolať stretnutia, opäť sa premeškal čas, a vec akosi vyšumela do stratena a zabudnutia.
Veríme však, že situácia sa aj po skúsenostiach v Banskej Bystrici zmení k lepšiemu, že výmena vzájomných skúseností bude smerovať k tomu, aby diela dostali primeranú pozornosť a mohli v adekvátnom stave krášliť priestory mesta.
Marián Kamenčík
Fotografie: Prednáška v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici: obr. 001, 003. Keramický múr J. Sušienku v Banskej Bystrici: obr. 002, 004 – 006.
