Začalo to v roku 2017, hoci nad podobným podujatím som premýšľal minimálne už o tri roky skôr. Pôvodne som plánoval vziať do batohu pár kníh a s priateľmi či záujemcami o literatúru som sa chcel prejsť zaujímavými miestami Hlohovca, ktoré sa dostali do románov či básní. Veľmi milo ma prekvapilo, keď na prvý ročník podujatia nazvaného Literárne potulky Hlohovcom prišlo takmer osemdesiat ľudí. Odvtedy sa snažíme posúvať jeho úroveň, prinášať nové texty i historické informácie o meste. Stále veríme, že aj umelecká podoba poznania s referenciou na konkrétne miesto má svoje čaro a pôvab, ba veľakrát nám odhalí niečo, čo môže byť pre vedecké poznanie neprístupné – je to najmä atmosféra miesta, duch doby, ktoré sú nám textami sprostredkované, tak môžeme o čosi lepšie pochopiť vzťah autora k svojmu okoliu. Dnes, keď máme úspešne za sebou desiaty ročník, môžeme krátko bilancovať. Najprv štatisticky, potom aj konkrétne krátkym hodnotením:
1 mesto, 1 vydané kvarteto Literárni pátrači, 4 vydané publikácie o literárnej histórii Hlohovca v rámci podujatia, 7 vydaných pamätných pohľadníc, 8 mapiek literárnych potuliek pre účastníkov, 10 ročníkov, 21 propagačných plagátov, 34 recitátorov, 35 kilometrov v teréne, 56 hodín strávených na trase, 64 autorov píšucich o Hlohovci, 85 textov umeleckej literatúry tematizujúcich Hlohovec, 89 rozdaných knižných darčekov, 435 rokov literatúry v Hlohovci, 710 metrov prevýšenia trasy, 930 účastníkov podujatia
Je pre nás všetkých z organizačného tímu potuliek potešením, že na podujatie sa vracajú stáli účastníci, ktorých sme tento rok prekvapili malou odmenou za ich vytrvalosť v podobe medaily. Sme radi, že nám zostávajú verní, ale i za to, že podujatie dokáže prilákať aj nových záujemcov o nenáročný pohyb v prírode i meste, kde sa môžu na nevšedných a nie vždy prístupných miestach započúvať do literárnych textov. Naším cieľom je priniesť vždy novú trasu, nové zaujímavé texty, a preto žiaden z ročníkov nebol totožný. Napokon jubilejné – desiate potulky boli do istej miery výnimkou. Chceli sme si zaspomínať na predchádzajúce roky, preto sme z nich vybrali to najzábavnejšie, čo odznelo a pridali sme netradične jedno stanovisko navyše, keďže ich je vždy šesť, kde zazneli na verejnosti vôbec po prvýkrát takmer storočie staré texty hlohovského školského inšpektora Miloša Búľovského, uložené v rukopisnej pozostalosti v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Prejdime však prostredníctvom nasledujúcich riadkoch po trase desiateho ročníka ešte raz. Literárni turisti vyrazili o deviatej hodine spred futbalového štadiónu FC Slovan Hlohovec. Napriek rannému mrholeniu sa nás tam zišlo približne šesťdesiat (nielen z Hlohovca, ale i blízkych obcí, ba dokonca sme mali účastníkov v Martina, Prievidze a Bratislavy) a po úvodných uvítacích slovách Heleny Pekarovičovej a sprievodcu celým podujatím Mariána Kamenčíka sme sa vydali železničným mostom na pravý beh Váhu.
Tam nás už čakala prvá recitátorka, ktorou bola Zuzana Kamenčíková. Predniesla nám úryvok z cestopisnej knihy Róberta Dúbravca Člnom po Váhu z roku 1933. Veselé dobrodružstvá dvoch „námorníkov“ na lodi menom Priateľ dietok sa netýkali iba cestovateľských prekážok na rieke, ale vždy aj rôznych kurióznych udalostí či stretnutí pri návštevách jednotlivých miest na trase. To sa týkalo, samozrejme, aj Hlohovca.
Potom sme sa vybrali do františkánskeho kláštora – presnejšie do jeho átria, kde nás už čakala Soňa Kováčiková, ktorá nám predniesla poviedku českého spisovateľa Jaroslava Haška z čias, keď v rokoch 1900 – 1902 putoval Slovenskom a získal bohatý materiál pre následné literárne spracovanie. Navštívil aj Považie, a preto v jeho tvorbe nájdeme dva texty viažuce sa k Hlohovcu.
Veselý príbeh o napätí medzi beckovskými a fraštackými františkánmi o obraz sv. Ewerharda mal zaujímavé rozriešenie, ktoré nebolo po vôli ani jednej strane. Poviedku v Haškovej tvorbe nájdete pod názvom
Prečudesný zázrak sv. Ewerharda
.
Ďalšie kroky nás priviedli na Námestie sv. Michala k pamätníku trhových výsad, pretože sme hovorili aj slávnych fraštackých jarmokoch v podaní českého archivára, berného úradníka a spisovateľa Františka Václava Peřinku. V tridsiatych rokoch minulého storočia vydal veľmi populárnu knihu Veselé putovanie po Slovensku a nemohol v nej vynechať Hlohovec. Jeho žartovné príbehy a anekdoty o hlohovskom víne, jarmoku, františkánoch, no i celkovo o Hlohovčanoch vyčarili nejeden úsmev. Vypočuli sme si ich v podaní Stana Kamenčíka, ktorý navyše, inšpirovaný Peřinkovými textami, zložil veselú pieseň.
V blízkosti námestia sme sa pohyboval naďalej. Navštívili sme starší dom, kde aktuálne sídli pohostinstvo, no v minulosti išlo o dom hlohovského vinára, vinohradníka a liehovarníka Františka Belžíka. Spomenuli sme si na neho prostredníctvom memoárovej prózy Antonína Konečného, ktorý ako mladý odborník na víno nastúpil do hlohovských vinárskych závodov v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Konečného spomienky nás preniesli do atmosféry spomínaného obdobia a priblížili udalosti toho, ako sa kedysi vykupovalo hlohovské nie veľmi kvalitné víno. Text predniesol Boris Pňaček.
Odtiaľ sme sa dostali do areálu bývalej radnice, kde je aktuálne vyčlenený priestor pre verejnosť a rôzne podujatia, známy pod označením čil:zóna. Tu sme sa spoločne pokúsili hádať, čo všetko znamenajú ustálené slovné spojenia – porekadlá, kde figuruje mesto Hlohovec, alebo mená jeho známejších obyvateľov z minulosti. V podaní Maroša Kamenčíka ml. sme si vypočuli aj humornú báseň Štefana Moravčíka z knihy
Veselé potulky po Slovensku (1999) s názvom Išlo nemehlo do Hlohovca.
.
Z námestia nás čakala cesta k najvyššiemu bodu tohtoročnej trasy – k Urbánku nad mestom. Cestou sme sa nakrátko zastavili ešte na mieste, kde kedysi stála stará studňa. V minulosti ju strážila neďaleká socha sv. Jána – dnes je umiestnená na hlohovskej kalvárii. O studni nám viac povedal Ivan Oravec a jej podobu zároveň priblížil úryvkom z knihy Antona Polakoviča Ulička.
Dostali sme sa na Urbánok, miesto neoddeliteľne spojené s hlohovským vinohradníctvom a za ostatné roky zveľadené úpravami drevín a zelene, rekonštrukciou altánku, osadením informačnej tabule i umiestnením repliky pôvodnej barokovej sochy sv. Urbana, za čo treba poďakovať Vlastivednému múzeu v Hlohovci, Cechu vinárov Hlohovecka a Pavlovi Tuturovi, prevádzkovateľovi viechy Jašter. Tu sme si v podaní Andrejky Kleimanovej vypočuli žartovné poviedky Miloša Búľovského o hlohovskom víne, pive i vode, o tom, ako je to s názvami Hlohovec, Frašták a Galgóc, o podnikavom židovi, podľa ktorého vniklo porekadlo „Frašták išiel, Frašták prišiel…“ a o veľa iných veciach či situáciách charakterizujúcich povahu Hlohovčanov a rázovitosť kraja. Zároveň nás na tomto mieste zachytil krátky, osviežujúci letný dáždik, ktorý nám dodal síl do záverečných desiatok metrov cesty.
Na Urbánku sme zároveň uviedli do čitateľského života knihu s názvom „Frašták išiel, Frašták prišiel…“ Malá kronika starých hlohovských anekdot a žartov, ktorú edične pripravil Marián Kamenčík. V nej sa nachádzajú prvýkrát publikované humorné texty o Hlohovci a dnes už aj jeho miestnych častiach Svätý Peter pri Váhu a Šulekovo od Miloša Búľovského a Františka Václava Peřinku. Knihu dopĺňa rozsiahla štúdia o živote a diele týchto dvoch spisovateľov vo vzťahu k Hlohovcu. Publikáciu ako prví uvítali medzi čitateľmi pravidelní účastníci potuliek – Eva Oravcová a František Kopányi.
Posledná zastávka bola opäť na brehu Váhu, kde sme si v podaní divadelného súboru FĽOČ pod vedením Briana Brestovanského vypočuli a zároveň sme si pozreli dramatizované spracovanie básne Jána Demiana z roku 1799 o peripetiách Ladislava Rakšániho pri hľadaní si manželky a prípravách sobáša, ktorý takmer prekazila nečakaná povodeň. Vystúpenie bolo veľmi peknou bodkou za slávnostným ročníkom potuliek.
Tie tradične na záver pokračovali kvízom o zaujímavé knižné ceny, krájaním torty, autogramiádou, piknikom a poďakovaním všetkým zúčastnením. Príjemne unavení sme pobudli na malebnom mieste v bezprostrednom susedstve Váhu a diskutovali o zažitom dni
Je potrebné uviesť, že Literárne potulky Hlohovcom už po desiatykrát pripravilo o. z. EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC a finančne i materiálne jeho priebeh podporili mesto Hlohovec, Nadácia Jána Korca, Olajos dezerty, Pavol Tutura – viecha Jašter. Za pomoc a spoluprácu treba ešte poďakovať Vlastivednému múzeu v Hlohovci, hlohovským františkánom, Dávidovi Urminskému, mediálnym partnerom: Hlohovský žurnál, Hlohovská televízia a Život v Hlohovci. Napokon ďakujeme naozaj všetkým, ktorí sa podujatia zúčastnili alebo sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na jeho bezproblémovom priebehu. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník s novými textami a zaujímavými miestami. Dovidenia pri literárnej turistike v roku 2027.
Marián Kamenčík
Fotografie: Dávid Urminský
