Sviečky sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života od nepamäti. A výroba sviečkarských výrobkov v našom meste má už viac ako storočnú tradíciu. Sviečky naši predkovia začali vyrábať začiatkom 20 storočia ručne a to šúľaním alebo odlievaním. Postupne prešli na priemyselnú výrobu. Keď v roku 1920 založila firma Jozef Wilhelm továreň na sviece a voskový tovar, neskôr ako firma Wilhelm a Burian, nepredpokladali, že zapustí u nás také hlboké korene. Prispel k tomu tiež patent, svetový vynález Eugena Buriana, rodáka z Kralíc na Hané, ktorý podnikal v Hlohovci. Skonštruoval ťažné poloautomaty na výrobu sviečok. Boli to jedny z prvých strojov svojho druhu na svete. Zaslúžil sa o mechanizáciu výroby sviečok nielen u nás. Z dielní hlohovských majstrov (Schwarza, Kozára, Fábryho) sa tieto stroje vyvážali nielen do štátov Európy, ale aj do Japonska i Južnej Ameriky.
Traduje sa, že výroba sviečok v Hlohovci bola pôvodne v dielni pri Váhu, vo Sviečkarni pod mýtom. Potom bola výroba na Kovárskej ulici – dnešnej SNP. Na Jarmočnej ulici uzreli svetlo sveta v roku 1932. Široko-ďaleko tam fungovala známa „svíčkareň“. V roku 1939 patrila medzi významné a najväčšie podniky v Hlohovci. Najväčší vrchol dosiahla v období rokov druhej svetovej vojny.
Po socializácii, keď vznikol v roku 1950 národný podnik Kozmetika Bratislava, bola výroba sviečok v rámci ČSR až do roku 1990 len v jeho závode v Hlohovci. Novo postavený závod v roku 1953 zamestnával 80 pracovníkov. Prosperujúci závod mal ako prvý z výrobcov v bývalom okrese Hlohovec zavedený zemný plyn. Vo výrobe sviečok ho začali využívať v roku 1959. Zemné potrubie pre plynofikáciu mesta i priemyslu smerovalo od Beresegu na tunajšie námestie, sídlisko Váh, tiež na Bernolákovu, Hurbanovu, Štefánikovu a ďalšie ulice. Energetické potreby priemyslu kryla výstavba tranzitného plynovodu Sojuz a stavba ropovodu Družba. Je tomu už viac ako štyridsať rokov, keď v roku 1982 začal prúdiť plyn plynovodom až do Slovnaftu.
Plošná plynofikácia mesta, automatizácia v závode Kozmetiky, nové liace stroje z Čiech a iných krajín umožnili ďalší rozvoj výroby sviečok. Závod okrem bežných sviečok vyrábal tiež ozdobné a okrasné sviečky, ktoré exportoval istú dobu až do Číny a do Švédska. Od roku 1983 bol závod súčasťou podniku Palma Bratislava. V tom čase mal 260 pracovných miest s prevažne ženským osadenstvom.
Po nežnej revolúcii vznikla na Jarmočnej ulici v roku 1993 akciovka Ignis a prosperovala do roku 2005. Vtedy jediná továreň svojho druhu na Slovensku vyrábala ročne viac ako 55 mil. kusov sviečok pre tuzemsko aj zahraničie. Vyrábala aj krášliacu kozmetiku a jediná tiež aerosólové kolínske vody. Potom ako akciovka Ignis TOP vyrábala aj parafínové sviece.
V súčasnosti symbolom tradície výroby a predaja sviečok v Hlohovci je firma BERTI +, prevádzka v Štúrovej ulici. História firmy sa začala písať v roku 2005, kedy ju od predchádzajúceho majiteľa (2011) prevzal Ing. Albert Pír. Terajší tím úspešne pracuje pod vedením Magdalény Bartekovej k spokojnosti odberateĺov.
Zručné sviečkarky ozdobujú výrobky ručne, s citom a vkusne. Vzbudzujú záujem spotrebiteľov nielen na Slovensku či na tunajšom Michalskom jarmoku, ale tiež v Českej republike a v ďalších štátoch starého kontinentu. Nielen sviečky parafínové liturgické, jubilejné, ku krstom, tradičné i netradičné na hrobové miesta, ale tiež sviece na spríjemnenie pracovísk, spoločenských miestností, domácností i pre zvláštne a jubilejné príležitosti. A dokážu ich vyrábať v rôznych tvaroch a veľkostiach, podľa predstáv a požiadaviek zákazníkov. Zdobené kvádre, hranoly, valce, špirály, tiež domčeky, postavičky a zvieratká, srdiečka, ornamenty aj postavičky, kvietky ručne maľované a rôznou technikou. Môžu urobiť a robia radosť aj vám i návštevníkom počas aktuálnej výstavy ZA PLAMEŇOM HLOHOVECKÝCH SVIEČOK, približujúcej tradíciu výroby sviečok v Hlohovci, v budove Vlastivedného múzea na Františkánskom námestí.
A tak, ako bez vody a chleba, dnes ani bez benzínu, nafty, plynu a elektriky by sme ďaleko nedošli, vďaka našim majsterkám svojho remesla si ani bez sviečok náš život nevieme predstaviť. Zvlášť počas sviatkov. Majú slávnostný aj duchovný rozmer. Nielen počas prvých novembrových dní, tiež na Vianoce, na Veľkú noc a pri ďalších príležitostiach. Aj počas roku, keď naše kroky smerujú na pietne miesta i do kostolov. Zapálením sviec si uctíme pamiatku našich blízkych, súčasne pri tom spomíname a aj ďakujeme.
Ing. Serafín Horka
