Krajina detstva Jana Vladislava

0
434

V histórii mesta Hlohovec nachádzame mnoho nezmazateľných stôp ľudí, ktorí sa v Hlohovci narodili alebo v  našom mieste pôsobili a ovplyvnili jeho rozvoj svojou prácou a postojmi. Jedným z hlavných cieľov nášho občianskeho združenia EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC  – Od kníh k osobnostiam Hlohovca je uchovávať pamiatku na týchto ľudí. Aby boli pre nás i pre ďalšie generácie Hlohovčanov príkladom, inšpiráciou, aby sme si pamätali kto sme a odkiaľ pochádzame. 

Medzi významné osobnosti, ktoré sa v našom meste narodili, nesporne patrí český básnik, prekladateľ, esejista a filozof Jan Vladislav, ktorého 101. výročie narodenia si dnes 15. januára 2024 pripomíname. A hoci tu žil iba do svojich siedmich rokov, Hlohovec nosil vo svojom srdci po celý svoj pohnutý život. 

Jeho celoživotnými témami boli sloboda a morálka a pretože sa netajil svojimi protikomunistickými názormi, po februári 1948 ho vylúčili z vysokej školy, publikovať mohol len svoje preklady. Bol jedným z prvých signatárov Charty 77 a o štyri roky, po úplnom zákaze publikovania, bol prinútený opustiť Československo, usadiť sa vo Francúzsku. Do Čiech sa vrátil až v roku 2003. 

Písal sa rok 2008, keď naše združenie prostredníctvom Mgr. Jozefa Urminského oslovilo Jana Vladislava s ponukou na rozhovor do časopisu Život v Hlohovci. Rozhovor sa niekoľkokrát odkladal pre zlý zdravotný stav Jana Vladislava, napokon sa neuskutočnil. V marci 2009 nás zastihla smutná správa, Jan Vladislav zomrel. Zanechal po sebe bohaté literárne dielo a v ňom jednu z najkrajších literárnych spomienok na detstvo, aké som kedy čítala  – sugestívnu spomienkovú autobiografickú prózu Galgócz. 

Tisíckrát horší než loučení samo bylo očeká­vání té nenapravitelné události. Ještě teď cítím, jak jsme se s kamarády rozechvěle tiskli k sobě v kůlně na dvoře nad mapou vytrženou ze školního atlasu. To byla jediná zbraň, ten kus papíru, proti doléhají­címu osudu. Prstem jsme si na ní ukazovali, kudy to bude nejkratší a nejjistější, až o nejbližších svátcích vyrazíme, abychom se setkali někde v půli cesty. „Tady,“ upoutala naši pozornost kóta se značkou zříceniny. „A nejlíp podle řeky a pak proti proudu přítoků, tak se to vždycky dělá v pralese.“ 

Mapa byla příliš hrubá, aby se podle ní dalo chodit. Jako dětská fantazie; ani ta nebrala na vědo­mí podrobnosti, jimiž každodenní skutečnost prosa­zuje svou. Nikdy jsme se nesešli. Nikdy jsme si ne­napsali. A nakonec jsem zapomněl i jejich jména.

Takto si na ťaživý moment lúčenia sa so svojím rodiskom a mestom prvých chlapčenských dobrodružstiev spomína vo svojej autobiografickej próze Galgócz Jan Vladislav. Hlohovčanom sme tento literárny skvost predstavili  na Literárnych potulkách v roku 2017. A napokon sa nám v roku 2021 podarilo vydať  knihu Čas mal vtedy príchuť večnosti … hlohovské roky Jana Vladislava, v ktorej sú aj jeho spomienky na Hlohovec zahrnuté. Jan Vladislav sa prostredníctvom tejto emotívnej knihy po desiatkach rokov vrátil do krajiny svojho detstva, späť k svojim rodákom. 

Dnes si teda pripomíname jedného  z našich najvýznamnejších rodákov s prenikavým myšlienkovým dielom, ktoré svojou podnetnosťou aj 15 rokov po jeho smrti  živo pulzuje v stredoeurópskom priestore a navždy ostane súčasťou hlohovskej literárnej kultúry. Ďakujeme, maestro Jan Vladislav, že ste si Hlohovec uchovali vo svojom srdci a vzdali mu hold vo svojej tvorbe.

Helena Pekarovičová, Marián Kamenčík

Ex Libris Ad Personam Hlohovec

Popis k fotografiám:

Jan Vladislav  (Archív ELAP)

Uvedenie knihy Čas mal vtedy príchuť večnosti…

Prebal knihy s Vladislavovými spomienkovými prózami na rodný Hlohovec

(foto: Erik Knotek ml.)

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here